Ordinácia novokňazov − významný deň cirkvi

Ordinácia novokňazov − významný deň cirkvi

Slávnosť ordinácie novokňazov sa konala v sobotu 30. júla 2011 v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Púchove. Priamy prenos zo slávnostných služieb Božích vysielala STV 2.
Ondrej Rišiaň, domáci zborový farár, v privítaní účastníkov a televíznych divákov označil deň ordinácie novokňazov za významný nielen pre púchovský zbor, ale pre celú cirkev. Vyjadril nádej, že tento deň sa zapíše do sŕdc ordinovaných ako vzácny deň v ich živote.

Po úvodnej liturgii domácich farárov a seniora Turčianskeho seniorátu sa novokňazom v príhovore pred spoveďou a prijatím Večere Pánovej prihovoril generálny biskup M. Klátik na základe slov Mt 16, 24: „Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“ V kontexte predchádzajúcich veršov o odhováraní Ježiša Petrom a tvrdých slov: „Choď za mňa, satan!“ nemôže prekvapovať ráznosť Ježiša, lebo „ak ide o naplnenie Božej vôle, tam nemožno robiť kompromisy, tam nie je možné byť s každým za dobre a riadiť sa podľa myšlienok ľudí“. Aj novoordinovaní, „tak ako každý v službe, sú vystavení pokušeniu, ktoré je mnohokrát rafinované. Treba preto včas a rázne povedať: „Choď za mňa, satan.“ Ďalej brat generálny biskup podčiarkol slovo „chce“. Ordinovaní sa rozhodli nasledovať Ježiša, preto by mali zaprieť seba samých, teda zrieknuť sa napríklad uprednostňovania seba pred druhými, a majú vziať svoj kríž a nasledovať Ježiša. „Každý má svoj kríž a má ho niesť statočne,“ pripomenul generálny biskup nielen ordinovaným.

Po spovedi a liturgii spievanej biskupom Západného dištriktu M. Krivdom pristúpili novokňazi k oltáru a prijali od Zboru biskupov ECAV osobné rozhrešenie a dary svätej Večere Pánovej.

Tohto roku ordináciu vykonal biskup Východného dištriktu S. Sabol, a to na základe slov Skutkov apoštolov 20, 28: „Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou.“ Služba apoštola Pavla v Efeze sa končila, a tak ju zveroval starším. „Chcem, aby ste si uvedomili, že aj vy prijímate určité dielo, v ktorom konali túto službu mnohí pred vami a že táto služba je vlastne vyslaním samého Pána Ježiša Krista,“ povedal biskup ordinovaným. Vysvetlil, že starosť o seba nechce podnecovať k egoizmu v cirkvi, ale k osobnému rastu. „Ak má služobník Boží odovzdávať posolstvo ďalej, musí predovšetkým sám osobne neustále duchovne rásť, aby mohol čosi iným dávať.“ Varoval, aby sa slovo Božie nestalo akýmsi pracovným nástrojom. „Nemám čítať Božie slovo, lebo sa chcem pripraviť na službu v cirkvi, ale chcem, aby ma Božie slovo na túto službu pripravilo.“ Tak ako apoštol Pavel vedel, že napriek prijatiu evanjelia v Efeze tam všetko nepôjde samospádom, aj dnes sa treba o cirkev Pánovu starať, a to sa očakáva od ordinovaných: starať sa nielen o tých, ktorí nás prijímajú, ale o všetkých. „V cirkevnom zbore si aj kvôli tým, ktorí ťa nemajú radi,“ pripomenul brat biskup novokňazom. „Chcem vás prosiť, aby ste boli obetavými služobníkmi našej cirkvi a boli verní svojej službe.“

Po týchto slovách už ordinovaní osobne odpovedali, že chcú byť vysvätení za kňazov Evanjelickej cirkvi a. v. a s Božou pomocou povolanie a poslanie kňaza, Kristovho služobníka, kazateľa Božieho slova a duchovného pastiera Kristovej cirkvi konať vždy len na slávu Božiu. Zložili slávnostný sľub – rukou položenou na Biblii a zodvihnutím troch prstov sľúbili plniť povinnosti evanjelického kňaza. Na základe toho boli vysvätení a prijali požehnanie od všetkých troch biskupov – výpoveďou z Božieho slova, skladaním rúk a bozkom na čelo.

„Prijmime ich všetci s láskou a patričnou úctou všade tam, kde budú od dnešného dňa poslaní,“ povedal vo svojom príhovore generálny dozorca P. Delinga. Pripomenul, aby sme pri úvahách vyrovnania sa štátu s cirkvou brali na vedomie hodnoty, ktoré cirkev vytvorila a ktoré neboli vrátené. Dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK Ľ. Batka pozdravil novokňazov za alma mater a poprial im poslušnosť, pokoru a zachovanie jednoty, lebo im bola zverená Božia moc skrze cirkev, aby verejne zvestovali evanjelium: „To si vyžaduje poslušnosť, v prvom rade Pánu Bohu, ale aj poslušnosť biskupom, seniorovi či principálovi. Služba si vyžaduje pokoru, pokoru aj pred vašimi cirkevníkmi.“

Duchovným doplnením bolo vystúpenie domáceho spevokolu a mládeže i prednes básne L. Fričovského v podaní malej L. Martinkovej, ktorý vyvolal zimomriavky na koži a vniesol do srdca bázeň. Dnes, keď sa pri prednesoch spoliehame na papier, toto dievčatko spamäti, no najmä zo srdca a do srdca, prehovorilo prednesom, ktorý si zaslúži uznanie. Hravo, detskými ústočkami sa prihovorilo každému jednému ordinovanému:
Michal Devečka z Tatranskej Lomnice, narodený v Revúcej, vyslaný za kaplána do Štítnika
Katarína Devečková z Dudiniec, vyslaná za kaplánku Gemerského seniorátu do Rožňavy
Marcel Ištván z Teplého Vrchu, vyslaný za kaplána do Banskej Bystrice
Marek Ivan z Popradu, vyslaný za kaplána Šarišsko-zemplínskeho seniorátu do Bardejova
Branislav Kováč zo Zvolena, vyslaný za kaplána do Modry
Jozef Pacek z Trenčianskych Stankoviec, vyslaný za kaplána do Nového Mesta nad Váhom
Ján Sadloň z Myjavy, vyslaný za kaplána do Trenčína
Ľuboš Vontorčík z Nitry, vyslaný za kaplána do Galanty


Za ordinovaných sa prihovoril brat Michal Devečka básňou Modlitba novokňazov.

Prajeme našim novokňazom, aby zostali verní učeniu i službe, lebo služba bez učenia je ako telo bez kostry a učenie bez služby ako suché kosti v múzeu. Náročná a neľahká úloha nie je len na novokňazoch, ale na všetkých nás. Modlime sa za nich a usmerňujme ich, ak by pozabudli na to, čo v túto slávnostnú chvíľu sľubovali.

Viac: EPST č. 33/2011

Galéria k článku