K 200. výročiu narodenia M. M. Hodžu v Rakši

K 200. výročiu narodenia M. M. Hodžu v Rakši

Pri rodnom dome Michala Miloslava Hodžu v Rakši neďaleko Mošoviec sa 24. septembra 2011 popoludní konalo slávnostná spomienkové stretnutie pri príležitosti 200. výročia narodenia M. M. Hodžu - ev. a. v. farára, predsedu celonárodného spolku Tatrín, jazykovedca a básnika.
Podujatie sa konalo pod záštitou premiérky Ivety Radičovej a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a nadviazalo na služby Božie, ktoré sa tu konali v nedeľu 18. septembra na úvod série podujatí k 200. výročiu narodenia ich slávneho rodáka.

Spomienkové stretnutie otvoril evanjelický farár Tomáš German z CZ Blatnica, administrátor CZ Mošovce, ktorý je matkocirkvou Rakše, duchovným slovom na text J 3, 1 - 2. Vyzdvihol M. M. Hodžu ako duchovného učiteľa, ktorého si Pán Boh povolal do svojej služby, ako úchvatného kazateľa, ktorého kázne boli dôkazom hlbokej viery a ktorý konal požehnanú službu na pôde cirkvi aj národa.

Osobnosť M. M. Hodžu a jej význam priblížila starostka Rakše Anna Ursínyová. Prihovorili sa i vedecký tajomník Matice slovenskej Imrich Sedlák, primátor Turčianskych Teplíc Michal Sygút, viceprimátor Liptovského Mikuláša Jozef Repaský a predseda Krajskej rady Matice slovenskej ŽSK Ľubomír Kraľovanský, ktorý odovzdal obci Rakša pamätný list Matice slovenskej. Svoju báseň Po ceste tŕnistej, venovanú M. M. Hodžovi, zarecitoval Ondrej Nagaj; zaspieval spevokol z cirkevného zboru v Háji.

Prítomných pozdravil aj prapravnuk M. M. Hodžu RNDr. Ivan Pišút, CSc., a vyjadril nádej, že Hodžovi bude venované viac zaslúženej pozornosti a úcty, ako to bolo doteraz, a že mu v Liptovskom Mikuláši raz postavia dôstojnejší náhrobný kameň s epitafom, ktorý Hodža chcel mať na hrobe:
"Narodil sa, trpel pod uhorským panstvom,
zomrel utrápený svojho ľudu manstvom.
"
Praprasynovec Igor Hodža, predseda občianskeho združenia "Odkaz M. M. Hodžu“ v Rakši, poďakoval členom cirkevného zboru, ktorí celé dni obetavo pracovali na oprave budovy, ako aj sponzorom za finančné dary, a prečítal pozdravný list od potomkov M. M. Hodžu − prapravnučky Hodžu Nade Hradskej z Toronta a jej bratranca Janka Palku z USA. Potom si účastníci spomienky mohli pozrieť interiér obnoveného rodného domu M. M. Hodžu, v ktorom našla svoje miesto evanjelická modlitebňa a pamätná izba M. M. Hodžu.

Zo správy TASR:
V rodnom dome Hodžu sa TASR rozprávala s praprasynovcom M. M. Hodžu Igorom Hodžom, priamym potomkom z vetvy Jána Hodžu, ktorý bol starším bratom M. M. Hodžu, ako aj s RNDr. Ivanom Pišútom, CSc., prapravnukom M. M. Hodžu. „Aj keď mám iné meno, moja prastará mama bola Hodžova dcéra Božena a môj starý otec bol prvým vnukom Michala Hodžu," uviedol Pišút. Priniesol so sebou aj prvé vydanie spevníka z roku 1842, ktoré Hodža venoval svojej manželke Kornélii, keď sa jej narodila najstaršia dcéra. Ukázal aj pamätník Maríny, Hodžovej dcéry. „V našom dome bývala aj sestra starého otca, ktorá bola vychovávaná u Maríny Hodžovej, a preto aj ostali u nás niektoré takéto pamätihodnosti," pokračoval Pišút. „Hodžu som vždy obdivoval, a čím som bol starší, tým som sa viac o ňom dozvedal." Konštatoval, že najviac si cenil, že Hodža bol ochotný obetovať všetko, „všetky peniaze boju za ideu, ktorú mal, aby teda slovenský národ bol konečne emancipovaný, nakoniec skončil veľmi biedne“.
Igor Hodža povedal, že „prvoradou úlohou našej rodiny aj všetkých je, aby meno Michala Miloslava Hodžu aj všetkých ostatných Hodžovcov, ktorí pôsobili na poli národnom, boli pre históriu zachované". Preto založili Občianske združenie „Odkaz Michala Miloslava Hodžu“, ktoré si pri svojom zrode v decembri 2010 stanovilo okrem iného dva základné ciele pre tento rok, a to pomôcť súčasnému majiteľovi rodného domu Hodžu, ktorým je Cirkevný zbor ECAV v Mošovciach, zachovať a zachrániť tento rodný dom a obnoviť ho, lebo bol v zlom technickom stave; druhou prioritou bola príprava dôstojných osláv 200. výročia narodenia Hodžu, ktoré sa práve konajú.
Obyvatelia Rakše a hostia sa potom presunuli do kultúrneho domu v Rakši, kde bola slávnostne uvedená príležitostná pečiatka M. M. Hodžu. Zároveň tu otvorili výstavku prác vyhodnotených v súťaži vyhlásenej Miestnym odborom Matice slovenskej v Turčianskych Tepliciach „Hodžova literárna a výtvarná jeseň“, ako aj výstavu obrazov rakšianskeho maliara Petra Ondra pod názvom „Hodžova Rakša“.

Nasledoval bohatý kultúrny program v miestnom parku, kde zahrala ľudová hudba „Pramienok“ zo Základnej umeleckej školy v Turčianskych Tepliciach (účinkovali v nej i dvaja potomkovia M. M. Hodžu) a odznelo hudobno-literárne pásmo Michala Eliáša pod názvom „Nezabúdame“. Početné publikum ocenilo aj vystúpenie detských folklórnych súborov „Lúčik“ a „Slnovrat“ z Turčianskych Teplíc so zmesou piesní z Turčianskeho regiónu.

Pamätná tabuľa M. M. Hodžovi
Na rodnom dome M. M. Hodžu v Rakši v nedeľu po slávnostných spomienkových službách Božích v Mošovciach generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár odhalili pamätnú tabuľu, ktorú ŽSK venoval k 200. výročiu narodenia tejto významnej osobnosti evanjelickej cirkvi aj slovenského národa. Prítomným sa prihovoril doc. Miloš Kovačka, ktorý zhodnotil prínos M. M. Hodžu pre našu cirkev i náš národ, a predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.

Galéria k článku