K 100. výročiu narodenia Miloslava Slávika

K 100. výročiu narodenia Miloslava Slávika

Sedemnásť rokov − od 1959 do 1976 − pôsobil v cirkevnom zbore Vyšný Žipov farár Miloslav Slávik. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia usporiadal cirkevný zbor spomienkové podujatia 8. a 9. 10., na ktorých sa zúčastnil aj generálny biskup Miloš Klátik s manželkou.
Na spomienkových podujatiach si veriaci pripomenuli tohto výnimočného človeka, ktorý napriek tomu, že pre našu cirkev pracoval v neľahkých časoch, vyoral hlbokú brázdu do sŕdc a myslí mnohých ľudí. Generálneho biskupa s manželkou k farárovi Slávikovi viažu aj osobné kontakty s jeho deťmi − cirkevníkmi z Petržalky, kde nevesta nebohého brata farára vyučovala na cirkevnej škole v Petržalke.

V sobotu v podvečerných hodinách naplnili cirkevníci z Vyšného Žipova a Čierneho nad Topľou chrám Boží a po krátkej pobožnosti bola možnosť v diskusii s generálnym biskupom popýtať sa na všetko, čo cirkevníkov zaujímalo. A tak prišli na rad otázky ohľadom ekumény, odluky cirkvi od štátu, reštrukturalizácie cirkvi, o ktorej sa už dlhšie píše a diskutuje, problematika charizmatického hnutia, ale prítomní chceli poznať aj názory na dianie v reformovanej cirkvi, pretože najmä na východe sú vzťahy medzi luteránmi a slovenskými kalvínmi často veľmi osobné.

Dojatiu sa mnohí neubránili pri premietaní archívnych záberov z rokov 1959 až 1962 zo stavby fary a inštalácie kríža na veži nového kostola, ktoré bolo zaradené na záver sobotňajšieho stretnutia. To, že brat farár Slávik bol okrem iného aj kameramanom, mnohí nevedeli alebo časom zabudli. A tak dojatie nechýbalo, keď sa po viac ako polstoročí zrazu na plátne objavili tváre rodičov, starých rodičov, ktorí už medzi nami dávno nie sú, keď sa medzi vtedajšími konfirmandmi spoznali mnohí dnešní šesťdesiatnici, keď si mohli pripomenúť mnohé dávno zbúrané rodné domy, vidieť ulice bez áut, ale s konskými povozmi, a najmä keď si pripomenuli síce ťažkú, no zanietenú prácu žien i mužov na stavbe zborových budov bez akýchkoľvek mechanizmov...
Nie jednému z prítomných prebehli po chrbte zimomriavky, keď po 35 rokoch v múroch toho istého chrámu Božieho, kde kedysi brat farár Slávik tak zanietene kázal slovo Božie, opäť zaznel jeho hlas zaznamenaný na magnetofónovom páse a zdigitalizovaný modernou technológiou do DVD.

Na nedeľné služby Božie, na ktorých spoluliturgovali aj bratia farári zo susedných cirkevných zborov, si brat generálny biskup pripravil kázeň slova Božieho na text J 4, 21 – 24. Vo svojej kázni povzbudil veriacich cirkevného zboru aj týmito slovami:
„Aktívny, nadšený farár sa časom stal v očiach komunistickej moci neželaným a nepohodlným. Bolo to hlavne kvôli tomu, že mu popri všetkých aktivitách záležalo predovšetkým na tom, aby znelo a mocne pôsobilo Božie slovo. Aj preto by sme teraz – my, tu prítomní – mohli hľadať odpoveď na otázku, či vieme aj my, tak ako aj brat farár, na ktorého dnes spomíname, pociťovať tú radosť, vďačnosť a lásku, ktorá je vyjadrená známymi slovami: Aké sú milé Tvoje príbytky, ó, Hospodine mocností. Prahnú naše duše po sieňach Hospodinových, plesajú naše srdcia a telá v ústrety Bohu živému? Verím, že sme sa zišli do tohto stánku Božieho preto, aby sme sa spoločne radovali a spoločne ďakovali Pánu Bohu...
Bratia a sestry, táto dnešná nedeľa má byť nielen nedeľou vďačných spomienok na Božieho služobníka, brata farára Miloslava Slávika, ale je potrebné zamyslieť sa i nad tým, prečo on žil a za čo bojoval – za Božiu pravdu. Dnešný deň, ale aj v iné dni je potrebné zamyslieť sa nad sebou a svojím životom, hodnotiť ho z pohľadu Božieho slova. Usilujme sa o to, aby sme s pomocou Boha Ducha Svätého žili tak, aby Pán Boh bol stredobodom našej pozornosti, aby sme aj my patrili k tým, ktorí sú spasení, Ježišom Kristom oslobodení k slobode Božích detí. Aby sme Trojjediného Pána Boha vzývali v duchu, pretože On je Duch, a v pravde, lebo On je pravda. On je pravda, ktorá dáva skutočnú slobodu.“


Program služieb Božích bol doplnený o prednesy niektorých básní z bohatej básnickej pozostalosti brata farára Slávika a o výborné vystúpenie spevokolu či detí z detskej besiedky. Osobné vyznanie syna nebohého brata farára Dušana a jeho uvedenie knihy Čo na duši, ktorú z publikovanej i zatiaľ nepublikovanej tvorby zostavil a doplnil spomínaným „dividíčkom“, potešilo mnohých. Nechýbal ani pozdrav starostu obce Vyšný Žipov, ktorý deťom brata farára Slávika Ivete a Dušanovi odovzdal dekrét o udelení čestného občianstva in memoriam miestnym zastupiteľstvom.

Slávnostnú príležitosť 100. výročia narodenia Miloslava Slávika využilo zborové presbyterstvo aj na to, aby v záhrade pred kostolom zasadili Strom reformácie. A tak zasadená lipa bude pripomínať nielen blížiace sa 500. výročie našej reformácie, ale sprostredkovane aj toho, ktorý slovo Božie a reformačné učenie tu v tejto obci v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia pred ateistickou vrchnosťou neochvejne hájil.

Nech Pán Boh požehnáva tento cirkevný zbor.