Chrám Boží v Ľuboreči má 700 rokov

Chrám Boží v Ľuboreči má 700 rokov

V CZ ECAV Ľuboreč sa 24. 10. 2010 konali slávnostné služby Božie pri príležitosti 700. výročia posvätenia chrámu Božieho. Zároveň sa uskutočnila posviacka opraveného oltáru a rekonštruovaných vzácnych fresiek z konca 14. storočia, ktorú vykonal brat generálny biskup Miloš Klátik.
Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili bratia farári, ktorí v tejto malebnej dedinke pôsobili posledné roky: Dušan Hano, ktorý administroval tento cirkevný zbor najdlhšie – takmer 20 rokov, Ján Ruman z Veľkého Krtíša, Ján Genčanský s manželkou z Tomášoviec, brat diakon Juraj Holek a napokon terajšia administrujúca sestra farárka Katarína Trtolová.

Zhromaždenie na úvod privítala sestra zborová dozorkyňa Mária Ambróšová, ktorá vyjadrila vďačnosť Pánu Bohu za ukončenie reštaurácie vzácnych fresiek. Poznamenala, že toto úsilie trvalo niekoľko rokov. Kázňou slova Božieho poslúžil brat farár Dušan Hano, ktorý poukázal na to, že je dôležité spomínať na svojich predkov, lebo nám zanechali vzácne hodnoty.

Po kázni slova Božieho nasledoval príhovor brata generálneho biskupa Miloša Klátika na text Zj 21, 1 – 3 a posvätenie opraveného oltára a fresiek. Brat generálny biskup sa takto prihovoril domácim viery: „Dnes sa tešíme a ďakujeme Pánu Bohu za to, že si môžeme pripomenúť sedemsté výročie posvätenia tohto chrámu Božieho. Nachádzame sa v jednom z najstarších chrámov Božích našej cirkvi na Slovensku. Už 700 rokov tu stojí táto svätyňa, ktorá prežila stredovek, reformáciu, protireformáciu, vojny, aj zápasy posledných čias. Tu stojí svedok Božej prítomnosti. Vidíme obnovené – zreštaurované vzácne nástenné maľby – fresky z konca 14. storočia, vidíme zreštaurovaný oltár. To všetko dnes posvätíme – slovom Božím a modlitbou. Ale, vďaka Bohu, vidím tu aj to, čo je dôležitejšie ako akákoľvek vzácna výzdoba – vidím tu vás, bratia a sestry. Som rád, že dnes môžeme spoločne oslavovať a chváliť Trojjediného Pána Boha, za všetko Jeho požehnanie a môžeme vyznať so Samuelom vyznať: Až potiaľto pomáhal nám Hospodin (1S 7, 12).“

Sestra farárka Trtolová informovala o histórii cirkevného zboru a potom nasledovalo pásmo detí a mládeže, ako i pozdravy a príhovory hostí.

Touto cestou by som chcela vysloviť srdečné poďakovanie za pozvanie zúčastniť sa na slávnostných službách Božích v tomto cirkevnom zbore, kde som pred niekoľkými rokmi kantorovala. Oceňujem veľkú horlivosť domácich viery a záujem o snahu zrekonštruovať fresky, ako aj oltár, ktoré im zostali až doteraz.

Vďaka Bohu! Soli Deo Gloria!