Z rokovania konventu VD ECAV

Konvent Východného dištriktu ECAV na Slovensku sa konal 30. mája 2009 v Prešove. Aj najväčších realistov zaskočil správami o značných problémoch s Janoškovým domom v L.Hrádku a rozbil tak aj posledné ilúzie o bývalom vedení VD ECAV.

O tom, že účelové zariadenie nesúce meno veľkej osobnosti našej cirkvi – biskupa Juraja Janošku – sa v minulosti dostalo do nesprávnych rúk (aj na základe zistení Revíznej komisie VD ECAV), už dnes niet žiadnych pochýb. Iróniou je tiež to, že zásada: kto má maslo na hlave, nemá chodiť na slnko – sa skutočne poctivo plnila. V minulosti nezasadala preto ani správna rada, ktorá mala nad účelovým zariadením dohliadať. Až po nástupe nového vedenia VD situáciu zvrátil úprimný záujem skontrolovať a vyšetriť súčasný stav, ktorý je podľa záverov spomínanej komisie skutočne žalostný. No či sa napokon podarí uplatniť: „padni, komu padni“, ukáže až budúcnosť.
Pohnúť veci dopredu by malo napomôcť i rozhodnutie Generálneho presbyterstva ECAV o majetkovom vysporiadaní vlastníctva tejto nehnuteľnosti, ktorá síce bola imaním ECAV, ale spravoval ju VD, čo značne komplikovalo rozhodovanie o investíciách. Samotný prevod nehnuteľnosti však musí schváliť synoda.
Po takmer dvojhodinovej diskusii sa konvent VD v tejto veci napokon rozhodol zrušiť súčasné účelové zariadenie Janoškov dom k 30. júnu 2009 a k rovnakému dátumu tiež navrhol novozriadenej správnej rade Janoškovho domu odvolať aj súčasného vedúceho. V budúcnosti sa plánuje vytvoriť nové účelové zariadenie, ktoré bude v správe VD ECAV, a nie v rukách určitých subjektov, ako to bolo doteraz. Nedá sa s istotou povedať, či vzniknutý problém Janoškovho domu je miernym trestom za dlhodobé zlyhávanie cirkvi, možno však s určitosťou vidieť, že nemožno „zberať hrozno z tŕnia, ani figy z bodľačia“. Zdá sa však, že napriek tomu aj ľudia svetského ducha môžu byť vedúcimi postavami v cirkvi a ich vplyv či hlas môže spoluutvárať podobu viery ich generácií.

Ako naznačil v prednesenej správe brat biskup VD Slavomír Sabol, v tomto roku si v cirkvi pripomenieme aj 20. výročie od chvíle, keď sme sa vymanili spod komunistickej diktatúry. „Reálne možno konštatovať, že doba viditeľného nepriateľa, ktorý sa netajil zámerom likvidácie cirkvi, je už dávno za nami. Ale iné tóny zaznievajú zo seniorských správ...“ (...) Zbavili sme sa síce viditeľného nepriateľa, ale prišiel nový, skrytý, ktorý rafinovanejšie preniká do našich radov a je oveľa nebezpečnejší.“ Za súčasného nepriateľa zároveň označil konzum a s ním spojenú sekularizáciu spoločnosti: „Nové nebolestivé útoky konzumného molocha, ktoré prenikajú do našich radov, opantávajú naše myslenie, otupujú svedomie, oslepujú v poznaní dobra a zla.“
Otázne pre cirkev však je, čo s tým. Možno by si naša mimoriadna doba zaslúžila Mojžiša, ktorý by v hneve rozbil dosky na úpätí hôr a volal by cirkev k pokániu alebo súdu. A možno by stačilo realizovať len rady biblického textu z 1Pt 1, 13 – 25, uvedené v správe biskupa S. Sabola: „... A ako poslušné deti nepripodobňujte sa predošlým žiadostiam z časov nevedomosti, ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy svätí buďte v celom obcovaní...,“ ktorý však tvrdí, že je dôležité si tieto slová aj správne vysvetľovať. „Byť svätým“ totiž znamená „neznášať hriech ale prijímať hriešnika; mať zmysel pre spravodlivosť a horliť za ňu, ale v horlivosti neupadnúť do samospravodlivosti; konať spravodlivo, ale s láskou a odpustením, aby naša spravodlivosť nedostala prívlastok krutá...“
S. Sabol tiež zdôraznil, že apoštol vedel aj to, že ak má cirkev obstáť pred nepriateľom, musí byť vnútorne silná a pevná a toto puto vytvára len láska. Zároveň vyzval, aby kresťania „nehrali voči sebe divadielko“, ale boli vo vzťahoch priami, s hlbokým záujmom jeden o druhého. Budovanie vzťahov v cirkevných zboroch zároveň vidí predovšetkým vo vykonávaní pastorálnych návštev.

Brat dištriktuálny dozorca VD J. Brozman informoval o činnosti presbyterstva VD počas uplynulého roka, keď sa okrem iného zaoberalo aj oceňovaním duchovných správcov, ktorí nemajú vokátor, ale i vokátormi biskupa, dozorcu a riaditeľa BÚ VD, zriadením rád škôl v zriaďovateľskej právomoci, zlúčením cirkevných zborov Krompachy a Spišské Vlachy, vytvorením databázy pedagogických pracovníkov s evanjelickým a. v. vierovyznaním vo VD a ďalšími skutočnosti.
Kým konvent ZD ECAV bol v hodnotení školstva v svojich správach dosťskeptický, predseda Školského výboru VD ECAV M. Čurlík naopak ocenil v oblasti evanjelického školstva vo VD aj viacero pozitív, napr. zriadenie EŠMSI v Červenici, opätovné získanie priestorov EG JAK na Škultétyho ulici v Košiciach, vypracovanie koncepcie evanjelických škôl vo VD, zvýšenie záujmu zriaďovateľa VD o školy a iné. M. Čurlík tiež uviedol, že v budúcnosti sa chcú zaoberať možnosťou rozvoja Evanjelickej praktickej školy internátnej, zriadením Evanjelickej základnej a materskej školy v Prešove, ako i vzdelávaním pedagógov na evanjelických školách a vyučujúcich evanjelického náboženstva v spolupráci s EBF UK v Bratislave a Biblickou školou v Martine.

Na programe boli aj voľby, v ktorých dištriktuálny konvent VD zvolil za predsedu Dištriktuálneho súdu VD J. Klimeka, za predsedu Školského výboru VD F. Korečka a kandidátom na predsedu Synody za VD z radov neordinovaných sa stal I. Lukáč.

Dištriktuálny konvent zároveň schválil pôžičky aj na rekonštrukciu ESŠ v L. Mikuláši v celkovej výške 102 903 eur a na rekonštrukčné práce na 3. podlaží EKG v Prešove v sume 96 433 eur.

Okrem emeritného biskupa J. Midriaka a dištriktuálneho dozorcu ZD V. Daniša a iných hostí sa účastníkom prihovoril aj generálny biskup M. Klátik. V predvečer pred svätodušnými sviatkami tak dobre padli slová z Izaiášovej 44. kap.: „Neboj sa, sluha môj, Jákob, Ješurún, ktorého som si vyvolil, lebo vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď. Porastú ako tráva medzi vodami, ako vŕby pri vodných tokoch.“ Na základe tohto textu biskup M. Klátik uviedol, aká smiešna je ustráchanosť človeka, ktorý si robí bohov z najrôznejších vecí či ľudí. Mnohí kresťania majú neraz dojem, že určité udalosti a situácie sú neprekonateľne ťažké, že pomery, v ktorých žijú, ich nútia, aby robili to, čo ostatní, aby žili tak ako oni. Zdá sa, že nemôžu uplatňovať lásku a odpúšťanie, lebo by ich ľudia rozšliapali, nemôžu nikomu dôverovať, lebo aj tak sa napokon sklamú, majú strach z mocných tohto sveta či z toho, čo povedia ľudia. „Pomôže nám len Duch Svätý. (...) Nič na tomto svete nie je také silné a večné, aby ti mohlo vziať slobodu Božieho dieťaťa. Pán Boh nás stvoril a v krste si nás vyvolil. On je s nami, pomáha nám, nech by sa dialo čokoľvek. Patríme Jemu,“ zdôraznil. Dá sa však povedať, že sloboda môže prísť len po porážke starého človeka v nás. Veď nákazu duchovného rozkladu nakoniec nosíme sami v sebe.

EPST, 17. 6. 2009

M. Kováčiková | 17.6.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart