Deň Tatranského seniorátu v Holumnici

Deň Tatranského seniorátu v Holumnici

Na štátny sviatok 15. 9. 2010 kroky viacerých evanjelikov spod Tatier viedli do malebnej dedinky pri brehu rieky Poprad – do Holumnice. Na tradičnom Dni TAS sa tentoraz stretli v tejto dcérocirkvi Cirkevného zboru ECAV Podolínec.
Mnohí z účastníkov svorne tvrdili, že ešte nikdy neboli v tejto obci a boli milo prekvapení kostolom, do ktorého prišli, i celkovým vzhľadom obce. Ešte nedávno tu boli stopy po ničivej potope zo začiatku júna, ale na Deň TAS už kostol vyčistený i v obci nová cesta. Jednoducho, radosť prísť.

Domáca sestra farárka Mária Kováčová pripomenula, že bolo nádherné po rokoch mať v zbore dve udalosti, ktoré zaplnili holumnický evanjelický kostol. Bola to po rokoch v tejto dcérocirkvi slávnosť konfirmácie a, samozrejme, stretnutie evanjelikov z Tatranského seniorátu. Holumnica sa stala miestom stretnutia ako misijné povzbudenie pre najmladší zbor v našom senioráte, ktorý vznikol v roku 2005. Sídlo zboru je v Podolínci a patria k nemu obce po vysídlených Nemcoch – Holumnica a Ihľany-Majerka, potom obec Jurské, okresné mesto Stará Ľubovňa a šarišská obec Plavnica.

Program Dňa Tatranského seniorátu začal spoločným úvodom v kostole, kde sme počuli príhovor brata seniorátneho dozorcu Milana Zachera na tému dňa: Vyvoľ si dnes... Brat dozorca veľmi jasne poukázal na potrebu (v osobnom živote, ale aj v rodine) zvoliť si život s Pánom Ježišom a podľa Božej vôle realizovať to, čo si Pán Boh praje. Po krátkom úvode, spojenom s dvoma piesňami a modlitbou, sme mali možnosť počuť krátke prezentácie rečníkov, ktorí nám prišli poslúžiť podľa vekových kategórií k téme dňa. Deti mala na starosti sestra Ľubica Matisová z Batizoviec, mládeži sa venoval brat Martin Kováč z Bratislavy, strednej generácii sa venoval brat Stanislav Grega z Hýb a seniorom sa prihovoril brat Ľubomír Ďuračka st. z Bánoviec nad Bebravou.

Následne sme sa rozdelili do skupín, kde sme sa primerane veku a potrebám venovali ústrednej téme na základe slova Božieho z knihy Józuovej 24, 14 – 18. Známy 15. verš znie takto: Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi. Mládežníci ostali k svojmu programu v kostole a ostatné skupiny našli miesto pre svoje témy, diskusie a aktivity v blízkej škole, ktorú nám veľmi nezištne požičala obec Holumnica, za čo sme boli veľmi vďační. Našli sme tam milé prostredie a ochotne sme sa aj potlačili, lebo niektoré skupiny presahovali kapacitu miestnych tried.

Po dopoludňajšej práci v skupinách sme sa presunuli do miestneho kultúrneho domu na chutný obed. Bol čas na rozhovory, stretnutia sa s priateľmi po rokoch či posedenie pri káve a koláčoch, ktoré pre nás pripravil domáci zbor. Napriek počtu cca 200 ľudí všetko bolo v pokoji a v bratsko-sesterskej láske. Každému sa ušlo aj z výborného gulášu.

Poobede sme sa stretli na spoločnom programe opäť v kostole. Mohli sme opäť spievať Pánu Bohu na chválu piesne mládežnícke aj zo spevníka v sprievode mládežníckej skupiny Trace z Batizoviec. V modlitbách nás viedlo Modlitebné spoločenstvo seniorátu pod vedením Mikuláša Liptáka z Kežmarku. S tým, čo prežili doobeda na svojom programe, sa predstavili jednotlivé skupiny.

Najskôr to boli deti, ktoré nám veľmi kreatívnym spôsobom poukázali na voľby. Deti mali možnosť vyskúšať si voľby svojho prezidenta, ale to hlavné, čo mohli spoznať, bola jasná potreba vyvoliť si Hospodina za prezidenta svojho života. Deťom k tomu poslúžili ich veku primerané kreatívne aktivity a celý kostol sa tešil zo spoločného spevu piesne Rozhodol som sa ísť za Ježišom. Veľmi podnetná bola aktivita detí počas obeda, keď zbierali odpovede na otázku: „Prečo si myslíte, že je ťažké poslúchať Pána Boha?“ Ozaj sme všetci žili rozmýšľaním nad tuto otázkou a deti zaplnili anketové lístky mnohými odpoveďami. Takto sme dostali cez naše deti do rodín možnosť ešte aj po stretnutí uvažovať nad tým, čo sme pre prežívali v Holumnici, lebo lístky si deti zobrali domov a tam si ich mali s rodičmi preštudovať.

Mládežníci na svojom stretnutí mali možnosť počuť veľmi pútavú prednášku na Božie slovo z Józuu v širšom kontexte od veršov 24, 14 – 24. Podstatný bol aj moment voľby Hospodina. Podľa veršov 19 – 21 nejde o lacné rozhodnutie, ale vážne rozhodnutie, ktoré je svedkom voči človeku, či to myslí s Pánom Bohom vážne. Vstúpiť do života s Pánom Ježišom nie je ľahkovážna vec, ale vážne pozvanie najprv do spoločenstva s Bohom, ale potom aj do konania Božej vôle. Následne mali mládežníci možnosť prediskutovať načrtnuté myšlienky z prednášky aj v diskusných skupinách. Bolo 6 diskusných skupín, ktoré riešili aj tieto otázky: Zamysli sa nad tým, čo si doteraz v živote prežil a skús nájsť momenty, kedy sa Boh o teba staral. Aké máš priority? Čomu alebo komu vo svojom živote venuješ najviac času? Koľko času vo svojom živote venuješ Bohu? Je to dosť? Čoho sa dokážeš pre Pána Ježiša len ťažko zriecť, prípadne, čoho sa nedokážeš zriecť? Prečo nebol najprv Józua celkom spokojný s rozhodnutím Izraelcov? Bol by spokojný s tvojím rozhodnutím či nerozhodnutím pre Pána Ježiša? Prečo je dôležité rozhodnúť sa pre Pána Ježiša? Aj keď sa tieto otázky zdajú jednoduché, bola okolo nich dlhšia diskusia a niektoré otázky vyprovokovali aj názory, či sú vôbec dobre položené a či vieme na ne odpovedať.

Stredná generácia mala možnosť skúmať na základe prednášky prvotne otázku rozhodovania. Ako to je s naším rozhodovaním pre Boha? Sme schopní rozhodnúť sa pre Boha? Vznikla zaujímavá teologická debata. Následne bola možnosť hovoriť o rozhodovaní sa v rodine a nástrahách okolia, ktoré bránia rodine žiť vo vyznaní: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“

Staršia generácia prešla ozaj asi najširším spektrom dôsledkov z vyznania Józuu o nasledovaní Boha. Samozrejme, aj medzi seniormi sa opäť hovorilo o potrebe vyvoliť si Pána Ježiša za vodcu života. Prešlo sa aj nekompromisnosťou nasledovania Božích princípov v našich rodinách a presahu takého života na svoje okolie. Momentom, ktorý bol v tejto skupine nový, bol dôraz na misijné poslanie kresťanov, ktoré vyplýva z výzvy Vyvoľ si dnes... Ako kresťania sme povolaní byť svedkami o Božom vyvolení, či už ide o naše blízke okolie, ale aj širšie – dokonca do zahraničia.

Po referátoch zo skupín sme mohli prejaviť našu vďaku Pánu Bohu aj v zbierke na účely tohto dňa. Za prinesenými milodarmi sme jasne vnímali milosť Pána Ježiša, ktorý obdaroval prítomných ochotou k dávaniu. Ďakujeme. Samozrejme, na našom stretnutí nemohlo chýbať miesto na slovo pre novozvoleného seniora brata Romana Porubäna z Kežmarku. Veľmi výstižne vo svojom príhovore vysvetlil základné významy témy Dňa Tatranského seniorátu a nastolil nám priamu otázku: Quo vadis? – Kam kráčame? Veríme, že sme po všetkých prednáškach, piesňach a modlitbách vedeli odpovedať, že kráčame za Pánom Ježišom. Po záverečnom požehnaní brata seniora sme zakončili stretnutie spevom našej hymny Hrad prepevný je Pán Boh náš.

Ďakujeme v prvom rade Pánovi Ježišovi, že nám dáva slobodu aj k takýmto stretnutiam i na miestach, kde sa bežne nedostaneme. Ďakujeme miestnemu cirkevnému zboru a obci za milé prijatie. Tešíme sa na budúci rok na nové stretnutie na Dni Tatranského seniorátu 15. 9. 2011.

Galéria k článku