Vzácna návšteva z Wittenbergu v Košeci

Stredisko Evanjelickej diakonie v Košeci navštívil v rámci jubilejného roku 500. výročia reformácie brat farár Johannes Hillger z Wittenbergu so sprievodom.

Bohatý týždňový program naši hostia začali prehliadkou Strediska Evanjelickej diakonie a Evanjelického kostola v Košeci, ktoré boli vybudované aj vďaka výdatnej pomoci práve brata farára Johannesa Hillgera. Nasledovalo zastavenie v Ilave pri pamätnej tabuli venovanej väzneným ev. biskupom a kňazom, ktorých si uctili modlitbou a kyticou kvetov. Nezabudnuteľný pre našich hosťov bol výstup na horu Butkov (Ladce) v sprievode Ing. Antona Barcíka, gen. riaditeľa Považských cementární Ladce, ktorý ich oboznámil s týmto najmladším pútnickým miestom RKC na Slovensku. Tam pri monumentálnom, 12 metrov vysokom kríži zazneli modlitby a nasledovalo spoločné fotenie pre pripravovanú publikáciu o tomto mieste. Je priam symbolické, že návšteva predstaviteľov evanjelickej cirkvi z Lutherovho mesta Wittenbergu sa udiala na tomto mieste práve v jubilejnom roku 500. výročia reformácie. Ďalší deň spolu s našimi hosťami sme navštívili Vysoké Tatry, kde sme si prezreli Centrum sociálnych služieb v Tatranskej Štrbe, ktoré vedie dozorca Tatranského seniorátu ECAV Ing. Tomáš Hyben. Ten ochotne oboznámil našich hosťov s týmto novým projektom, ktorého spoluzakladateľom je Stredisko Evanjelickej diakonie v Košeci. O ďalší program našich hostí sa postaral dlhoročný spolupracovník SED v Košeci Mgr. Peter Ľupták , ktorý pôsobí v cestovnom ruchu vo Vysokých Tatrách. Vyvrcholením návštevy našich hostí bola ich účasť na slávnostných službách Božích s prisluhovaním sviatosti Večere Pánovej v považskobystrickom evanjelickom kostole v nedeľu 6. augusta, zameraná na 500. výročie reformácie. Úvod služieb Božích patril folklórnej skupine zo Záriečia, ktorá zaspievala dve piesne z Tranovského kancionála. V rámci liturgie poslúžili duchovní Peter Fabok, Michal Tekely a Ľubomír Marcina. Organovou hrou slávnostné služby Božie sprevádzala Miroslava Tekely a na husliach členka komorného orchestra z Halle (Nemecko) Katrin Hauser.

Slávnostným kazateľom bol vzácny hosť brat farár Johannes Hillger z Wittenbergu, ktorý kázal na základe Ef 5, 8 – 9: Žite ako deti svetla, ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde. „Už 36 rokov sme dobrými priateľmi s vaším duchovným pastierom Ľubomírom Marcinom, tak stále veľmi radi cestujeme do vašej krásnej krajiny. Naše priateľstvo je plné tých najkrajších spomienok. Žijeme vo Wittenbergu, Lutherovom meste , v ktorom Dr. M. Luther presne pred 500 rokmi vyvesil svoje tézy na dvere zámockého kostola. Práve tu sa začalo nové orientovanie celej Európy, dokonca s celosvetovým pôsobením. Duchovne sa teda Wittenberg zaradil k najmenším hlavným mestám sveta. V tomto roku popri rôznych iných podujatiach a stretnutiach oslavujeme túto svetovú udalosť! Prežili sme vo Wittenbergu Kirchentag, ktorý mal 120 000 účastníkov. Mesto je stále plné návštevníkov z celého sveta. Na jednej veľkej lúke bolo vysadených 500 stromov v Lutherovej záhrade okolo obrovskej Lutherovej ruže. Luteránske cirkvi z celého sveta tu prijali akési „stromové spoločenstvo“. Keď mám doma nejakých hostí, veľmi rád ich zavediem do tejto záhrady a ukážem im strom patriaci ECAV na Slovensku a porozprávam im o mojich priateľoch z tejto krajiny. Z Wittenbergu prichádza mnoho pozitívnych impulzov do sveta, ktoré by mali preraziť hlbšie na rôzne miesta a zanechať tam svoju pečať. Predchádzajúci týždeň som bol so svojím najstarším vnukom (má 11 rokov) v najväčšom nemeckom prístavnom meste Hamburg. Mohli sme tam vidieť mnoho zaujímavého. Objavili sme tam veľmi veľký pomník, postavený Johannesovi Bugenhagovi. Bol to farár, priateľ a súputník Dr. M. Luthera. Mal obrovské problémy a čelil rôznym sporom pri začatí reformácie v Hamburgu. Tí starí veriaci ľudia odmietali prijať obnovenú vieru. Johannes Bugenhagen však pokračoval po húževnatých rokovaniach o tom, aby ich presvedčil. Začal pracovať i v jednom bývalom kláštore na vybudovaní gymnázia, ktoré robí dodnes vynikajúcu prácu. Práve preto je tam tento veľký pomník. Otázka: Odkiaľ zobrali všetci reformátori takúto obrovskú silu, aby toto dokázali? Keď sa navyše postavili proti mocnej pápežskej cirkvi! Títo mali všetko vo svojich rukách, čo zahŕňalo aj moc a vplyv. Odpoveď: Týchto pár ľudí vo Wittenbergu nám poskytuje cenný poznatok. Oni založili oslobodzujúce a radostné Veľvyslanectvo (úrad) Evanjelia. Lebo nie my, ľudia, môžeme konať skrze našu moc a energiu, ale Božia milosť, ktorá pôsobí, a tiež Ježiš, ktorý už urobil všetko pre nás na kríži. Práve týmto činom dokázal milosť Božiu pre nás všetkých. Tento Dar je pre nás a dúfame, že ho prijmeme so všetkou vďačnosťou a radosťou. Otázka na nás: Žijeme my dnes taktiež z radosti z tohto ospravedlnenia? Všetky hriechy, všetky viny, ktoré prinášame pred Ježiša, nášho Pána, sú už teraz ním prevzaté! Želám nám všetkým túto radosť a silu, ktorá pochádza od Neho. Aj keď nás On necháva byť ľuďmi, ktorí sú závislí a zodpovední myslieť aj konať! K tomuto sa viaže ešte jedna ďalšia historická udalosť, ktorá má spojitosť s Wittenbergom: Pred budovou OSN v New Yorku stojí pomník s veľkou sochou. Môžeme tam vidieť kováča, ktorý z meča kuje pluh. Stojí pri tom aj citát zo Starej zmluvy: Budete meče kuť na pluhy! (Iz 2, 4) Je to vízia ktorú mali a vydali proroci Izaiáš a Micheáš. Práve toto dalo mladým kresťanom v DDR znak ich pokoja. Mnohí z nich práve toto nosili vyšité na nášivkách na oblečení. A malo to aj nadpis: Tvoriť mier bez zbraní! Práve v čase, keď bola celá armáda modernizovaná, videla naša vláda v tomto obrovskú provokáciu a zakázala to nosiť. V roku 1983 bol vo Wittenbergu tiež Kirchentag. Pri tejto príležitosti jeden wittenbergský kováč verejne prekul meč na pluh. Toto spustilo vytvorenie jedného širokého mierového hnutia v DDR, ktoré skutočne bolo proti násiliu. Organizovali modlitebné stretnutia za mier v kostoloch a sviečkové pochody v uliciach. Kto by si bol vtedy pomyslel, že práve slovo Božie bude tým (uholným kameňom), ktoré položí socialistický režim? Vo Wittenbergu je kováčska nákova v múzeu, ktoré môžete navštíviť, ktorá je ako pomník pripomínajúci Lutherhof. Slovo nášho Boha prináša dobré zmeny v našej osobnej, ale aj spoločenskej oblasti. Práve preto je pre nás veľmi dôležité držať sa silne Božieho slova. Amen.“

Po kázni slova Božieho, ktorú tlmočil br. Michal Tekely, zaznela hudba v podaní Miroslavy Tekely (klavír) a Katrin Hauser (husle). K stolu Pánovej milosti pristúpili takmer všetci zúčastnení. Počas prisluhovania sviatosti Večere Pánovej zazneli piesne v podaní folklórneho súboru zo Záriečia. Báseň o Lutherovej ruži predniesla sestra poddozorkyňa CZ ECAV v Považskej Bystrici PhDr. Ľubica Juríčková. Nasledoval pozdravný príhovor primátora mesta Považská Bystrica doc. Dr. Karola Janasa, v ktorom vyzdvihol 500. výročie reformácie, prínos evanjelickej cirkvi pre mesto, ako aj príkladnú spoluprácu predstaviteľov CZ ECAV Považská Bystrica s mestom. Za obec Košeca sa na slávnosti zúčastnili zamestnanci a vedenie SED Košeca, ako aj poslankyne obecného zastupiteľstva v Košeci Mária Kalamenová a Janka Sláviková. Po Áronovskom požehnaní, ktoré udelil vzácny hosť brat farár Johannes Hillger početnému bohoslužobnému zhromaždeniu, a zaspievaní hymny Hrad prepevný sa slávnosť k 500. výročiu reformácie skončila. Každý účastník pri východe z kostola dostal na pamiatku od nášho hosťa odznak – Lutherovu ružu.

Záznam zo slávnostných služieb Božích odvysiela regionálna TV Považie na sviatok Pamiatky reformácie 31. 10. 2017 o 17.00 hodine.

Ľubomír Marcina, správca SED v Košeci | 16.8.2017

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart