Zborový deň v Teranoch 2015

Zborový deň v Teranoch 2015

V 12. nedeľu po Svätej Trojici 23. augusta 2015 sme sa zišli na zborovom dni dvoch zborov: CZ ECAV Terany a CZ ECAV Dudince. Zborový deň sa už pravidelne každoročne koná v Teranoch Pod horou.
Na začiatku služieb Božích prítomných bratov a sestry privítal brat dozorca z Dudiniec Ing. Bohuslav Beňuch a vyjadril radosť z toho, že obidva zbory môžu mať spolu služby Božie. Na úvod služieb Božích spevokol CZ Dudince pod vedením pani učiteľky Vilmy Petrovovej zaspieval dve piesne: Buď Bohu česť a Hojže, Bože, jak to bolí.

Základom nábožného kázania bolo slovo Božie napísané v Novej zmluve, a to v Skutkoch apoštolov 2, 42 – 47. Brat farár Dušan Hučka vo zvesti slova Božieho hovoril o začiatku spoločenstva tých, ktorí uverili v Ježiša Krista ako zmŕtvychvstalého a živého Pána, o spoločenstve veriacich, ktorí čakajú na druhý príchod svojho Kráľa na zem. Prvotní kresťania zotrvávali v apoštolskom učení, nenechali sa ovplyvňovať zlým a falošným učením, ale počúvali tých, ktorí videli Ježiša Krista svojimi očami, verili v Neho, boli pevní vo viere založenej na Kristovi a Božom slove.
Prvotní kresťania zotrvávali v lámaní chleba a v spoločenstve. Pred Božím trónom stáli ako bratia a sestry bez rozdielu rasy, názorov..., zjednotení v láske. Prvotní kresťania sa dokázali deliť, dať núdznym aj z toho mála, čo mali. Nezištná pomoc bola ovocím ich viery. Prvotní kresťania jednomyseľne zotrvávali v chráme, v zásadných veciach mali rovnaký názor alebo sa vedeli dohodnúť bez zbytočných emócií, pretože im išlo o spoločnú vec. Boli dobrým príkladom pre iných, lebo svojím životom ukazovali skutočnú hodnotu kresťanstva. Prvotných kresťanov si ľudia zo sveta obľúbili preto, že boli iní. Brat farár pripomenul, že aj my by sme svojím životom a spoločenstvom zboru mali iným ukazovať Kristovu lásku, inakosť veriacich, a tak by sme sa mali stať obľúbenými vo svojom okolí. Brat farár vyzval všetkých prítomných, aby neprestajne prosili Pána Boha o dary Ducha Svätého, túžobne Ho očakávali a nechali sa Ním meniť a viesť do zasľúbenej krajiny – nového Jeruzalema, aby sa nedali odradiť problémami a ťažkosťami, ktoré Boh dopúšťa na všetkých ľudí.

Ako príklad uviedol životný príbeh Slavice Josipović, ktorá sa venuje básnickej tvorbe a v zbierke „Slzy jednej slečny“ píše o svojom živote naplnenom smútkom, nešťastím, tragédiami, o ťažkých skúškach, a predsa bojuje so všetkým, čo jej Boh nadelil a nevzdáva sa. Jej básne sú plné bôľu, ale aj podnetov na zamyslenie. Organizuje finančnú zbierku, aby sa mohla uskutočniť transplantácia obličky, ktorá jej môže zachrániť život. Napriek všetkým trápeniam a bolestiam chce ďalej žiť, aby mohla chváliť a velebiť Boha, ukázať, že s Božou pomocou sa dajú zvládnuť ťažkosti a kríže. Svoju nádej vložila do moci Božej. Jej život môže byť povzbudením aj pre nás, keď nejde všetko podľa našich predstáv, pretože, hoci niektorým veciam momentálne nerozumieme, náš Pán najlepšie vie, čo je potrebné pre našu spásu.

Na konci služieb Božích spevokol CZ ECAV Dudince zaspieval dve piesne: Aká si mi krásna a Bůh buď s vámi.

Galéria k článku