Zborový deň v Hontianskych Tesároch venovali Karolovi Braxatorisovi

Zborový deň  v Hontianskych  Tesároch venovali Karolovi  Braxatorisovi

Združený cirkevný zbor Hontianske Tesáre - Dvorníky si 13. júla 2014 spomínal na slávnostných službách Božích na svojho významného farára, kazateľa, národovca Karola Braxatorisa (1806 -1869) pri 145. výročí jeho úmrtia.
Karol Braxatoris (1806 -1869) pochádzal zo známeho početného braxatorisovského rodu krupinského rektora. Slávou svojho staršieho brata predstihol Andrej Braxatoris-Sládkovič, radvanský farár a významný básnik.
Karol sa tiež venoval literárnej tvorbe, ale preferoval najmä prózu a prekladal do slovenčiny romány. Sám napísal jeden historický román z Hontu, ale sa nezachoval. V porovnaní s cudzinou videl nevyváženosť slovenskej literatúry tej doby orientovanej predovšetkým na poéziu a žartom vravel, že by mal vôľu pod pokutou básnictvo zakázať. Bojoval za štúrovskú slovenčinu, ale uvedomoval si nutnosť pre bohoslužobný život zachovať zatiaľ ešte biblickú češtinu, kým sa Štúrova slovenčina nevzdelá a nepovýši. Potom bude možnosť používať slovenčinu ako bohoslužobný jazyk aj v cirkvi.
Veľkým prínosom pre našu cirkev bola duchovná a náboženská tvorba Karola Braxatorisa. Počas 33-ročného pôsobenia v Hontianskych Tesároch (od r. 1936), vedomý si duchovných potrieb národa a cirkvi napísal knihu modlitieb Hodiny s Bohem (1846). Novým spôsobom a obšírnejšie podal Katechizmus podle menšího katechizmu Doktora Martina Lutéra, s prípravou ku konfirmácii. Bola to konfirmačná učebnica, ktorá do konca 19. storočia vyšla v piatich vydaniach. Učebnica dejín pre evanjelické školy Všeobecná história Uher pre školy síce nevyšla tlačou, ale v rukopise bola rozšírená a používaná učiteľmi v školách. Bol aj autorom duchovných piesní. Najväčším dielom však bola jeho Nová evanjelická postila na všecky epištolické texty (1857) v rozsahu 640 strán. Pri nej sa zruinoval finančne aj zdravotne, zvlášť mu utrpeli oči.

Jeho podobizeň sa nám nezachovala, márne sme ju k tomuto výročiu hľadali. Rovnako ani o jeho priamych potomkoch nemáme vedomosť, avšak pod veľkou lipou odpočívajúci služobník Božieho slova zostal nám blízky v piesňach z nášho Evanjelického spevníka č. 552 a 557, obzvlášť pieseň č. 552 Ó, Láska večná, čuj hlas ľudu svojho, vzbuď a chráň lásku v srdci z nás každého živú, úprimnú, stálu, vrúcu, čistú v Ježiši Kristu.

Karol Braxatoris si uvedomoval, aká prepotrebná je láska vo vzájomných vzťahoch. Veď žil v zbore, ktorý sa pre „spory a rúznice“ v roku 1798 rozdvojil na tesársky a dvornícky. Z kopca, ani nie kilometer vzdialené, na seba časom hľadeli dva nové kostoly. Čo pýcha rozdelila, to bieda r. 1963 spojila. Po dávnych sporoch ani niet známky a Tesárčania aj Dvorníčania nažívajú v združenom cirkevnom zbore v láske a vzájomnom rešpekte. V láskavej rodinnej atmosfére sa niesol aj celý zborový deň, ktorý pokračoval spoločným obedom. Zvlášť milým nám bolo stretnutie s pozvanými vzácnymi hosťami, bývalými kňazmi pôsobiacimi a žijúcimi v Tesároch s bratom farárom Kecerom a farárovcami Helenou a Jozefom Benkovcami. Poslúžili na službách Božích a v poobednom programe porozprávali o svojom živote a službe po odchode z CZ Tesáre, ktorý bol ich prvým pôsobiskom.

Piesňami poslúžila skupinka rómskych detí, ktoré tento rok boli usilovnými dopisovateľmi Detskej misie v korešpondenčnom biblickom kurze. Za krásnu reprezentáciu v biblickej olympiáde sestra farárka Mária Hroboňová odovzdala cenu Emke Števťaťovej.

Galéria k článku