Vo Vrbovom si pripomenuli koniec 2. svetovej vojny a farára Jozefa Bučka

Vo Vrbovom si pripomenuli koniec 2. svetovej vojny a farára Jozefa Bučka

Na 5. nedeľu po Veľkej noci 10. mája 2015 si na službách Božích vo Vrbovom pripomenuli 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Spomínali najmä na svojho farára Jozefa Bučka, ktorý sa oslobodenia nedožil.
Po službách Božích sa veriaci stretli pri pamätnej tabuli na vrbovskej fare, venovanej Jozefovi Bučkovi. Brat farár Miroslav Jäger pripomenul vzácnu osobnosť ich bývalého farára, ktorý skonal tesne pred koncom 2. svetovej vojny, 6. mája 1945 v koncentračnom tábore v Ebensee. Veniec k pamätnej tabuli položil zástupca zborového dozorcu brat Ľudovít Kuruc.

Jozef Bučko, vrbovský a martinský evanjelický farár, patrí medzi martýrov slovenského boja proti nacizmu. Vynikajúci, nekompromisný kazateľ a kritik pomerov v slovenskom štáte. Pravý protestant, posol reformácie, zvestovateľ čistého evanjelia. Vo Vrbovom pôsobil v rokoch 1935 – 1940 a v Martine účinkoval najskôr ako kaplán, neskôr ako farár pomerne krátko – v rokoch 1940 – 1944.

Ostro šľahal a bil do povrchnosti a falošnosti ideológie vojnového Slovenského štátu. Ako jeho kritik bol väznený v Prešove aj v Ilave. Zatkli ho i počas Slovenského národného povstania. Aj keď sa mohol legitimovať falošným dokumentom, zatýkajúcemu komandu priamo a odvážne odhalil svoju občiansku identitu: Som Jozef Bučko, martinský evanjelický farár. Vianoce i koniec roka 1944 prežil v bratislavskom väzení, odkiaľ ho roku 1945 previezli do koncentračných táborov v Melku, Mauthausene, Amstettene a napokon v Ebensee, kde na sklonku 2. svetovej vojny, krátko pred oslobodením tábora, 6. mája 1945 dokonal. Tábor bol oslobodený o deň neskôr. Aj dnes znie jeho posolstvo hlboko preniknuté kresťanskou mravnosťou!

V roku 1940, keď vo Vrbovom uvádzal novú učiteľku Ľudmilu Cambelovú-Havlíkovú, povedal veľmi aktuálne slová, platné aj dnes: „Čo je platné vzdelanie bez šľachetnosti, čo veľká múdrosť bez mravnosti, načo sú nám vodcovia bez spravodlivosti a vládcovia bez ľudskosti?“

A čoraz naliehavejšia je ozvena Bučkovej state z Národných novín, ktorú nazval „Verím vo víťazstvo viery v Boha!“:
„Krivda vie najtrpkejšie rozdierať ducha, a preto všade znie hlas po spravodlivosti. Utrpenie je boľavé, ale tým boľavejšie, čím vyrastá z väčšej nespravodlivosti. A kamkoľvek zrak i sluch upriete, všade počuť toto slovo. Zem sa kropí slzami, zvlažuje krvou, menia sa režimy, povstávajú vojny a všade pre dosiahnutie spravodlivosti. A vždy ktosi krivdí a iný trpí. Kde je človek, tam je krivda, a kde krivda, tam je bolesť. A čo je spravodlivé? Každý tvrdí, že jeho vec je spravodlivá. Lebo človek je sebec. Verím vo víťazstvo viery v Boha, keby i všetky kostoly ľahli popolom a nevera zachvátila celé ľudstvo dneška. Verím, že spravodlivosť nemôže padnúť, krivda nemôže zvíťaziť, keby prvú i všetci opustili a druhú velebili. Verím, že nenávisť nepodlomí lásku, dobro nepodľahne zlu, lebo človek Boha nepremôže.“

Galéria k článku