Slávnosti v Bánovciach nad Bebravou

Slávnosti v Bánovciach nad Bebravou

Dvestoročnicu narodenia Ľudovíta Štúra si 13. septembra 2015 pripomenuli aj pri jeho prvej, najväčšej a podľa mnohých i najvydarenejšej soche, ktorá sa nachádza v Bánovciach nad Bebravou.
Oslavy sa začali ekumenickou pobožnosťou na námestí, ktoré nesie Štúrovo meno. V strede námestia je súsošie, ktorého dominantu tvorí vyše trojmetrová bronzová socha Ľ. Štúra. Na úvod zaznela pieseň Slovensko moje, otčina moja v podaní evanjelického spevokolu z Bánoviec nad Bebravou; pridali sa aj ostatní zúčastnení. Na elektronickom organe hral kantor Miroslav Kušnier. Nasledovali príhovory troch kňazov. Za rímskokatolícku cirkev sa prihovoril správca bánovskej rímskokatolíckej farnosti Stanislav Garaj, ktorý prečítal aj z listu pápeža Františka o starostlivosti o tento svet; za apoštolskú cirkev pastor Rastislav Vimpeľ.

Evanjelický farár z Cirkevného zboru ECAV Bánovce nad Bebravou-Horné Ozorovce Ivo Madzin vo svojom príhovore zdôraznil, že Ľudovít Štúr „ctil vo svojom živote Hospodina, držal sa Jeho slova a ovocím toho bolo práve to, že Boh mu dal svoju priazeň a požehnanie pre všetku jeho prácu, ktorú potreboval vykonať“. Uviedol aj konkrétne príklady. Významný štúrovec Viliam Pauliny-Tóth vo svojom denníku napísal: „Keby nebolo bývalo Štúra istotne by som bol utonul v lumpáctve a svetáctve a v racionalistickom pochybovaní, ktoré do nás vbíjali maďarónskeho ducha profesori. Nevyhynie mi nikdy z pamäti, aký dojem urobilo na mňa, keď raz Štúr, príduc za profesorskú katedru, otvoril Nový zákon a začal nám vykladať Kristovu kázeň na hore. My sme nikdy nič takého neslýchali od našich profesorov teológie ako vtedy od neho a učinilo nás to pozornými na mýlne cesty ducha času, po ktorých sme i my chodlili; a dlho sme chodili zamyslení.“ Citoval aj slová Ľudovíta Štúra, ktoré ako lyceálny profesor adresoval svojim žiakom: „Najväčším básnikom je Boh. Jeho piesňou je vesmír. Idea tej vesmírnej piesne je život. Boh ako duch nehovorí článkovanou rečou, ale hovorí v obrazoch, hviezdach, slnečných systémoch, zvieratách, ľuďoch, národoch. Človek je tiež stelesnená myšlienka Božia, ktorá už i sama myslí.“ Ivo Madzin zakončil svoj príhovor modlitbou Ľ. Štúra, po ktorej evanjelický spevokol zaspieval pieseň Pre Krista v boj. Nasledovala spoločná modlitba Otče náš, slová požehnania z úst všetkých troch kňazov a pieseň Kto za pravdu horí.

Po ekumenických bohoslužbách a oceňovaní členov miestneho odboru Matice slovenskej symbolicky „odhalili“ obnovené súsošie Ľudovíta Štúra. Trikolóru na jeho podstavci rozviazali premiér Robert Fico a primátor Bánoviec nad Bebravou Marián Chovanec.

Oslavy vyvrcholili slávnostným hudobno-slovným programom venovaným osobnosti Ľ. Štúra s názvom Napred sa ísť musí! Zo Štúrových rečí a statí čítal herec František Kovár, slovenské ľudové piesne v úpravách klasikov a autorské skladby interpretovali hudobníci Boris Lenko, Jozef Lupták, Ronald Šebesta a speváčka Eva Šušková. V programe účinkovali aj Spevokol bánovských učiteľov a žiaci a učitelia základnej umeleckej školy.

•••

Súsošie Ľudovíta Štúra v Bánovciach nad Bebravou je prvým, a zároveň najväčším sochárskym dielom na Slovensku venovaným tejto osobnosti. Tvoria ho tri sochy, z nich najväčšia je vyše trojmetrová bronzová socha Ľ. Štúra stojaca na vysokom pylóne. Vedľa neho sú na kvádrovom podstavci pod vlajúcou zástavou dvaja neznámi mladí muži vytesaní z pieskovca. Jeden z nich má v ruke meč. Predstavujú slovenských bojovníkov a celý slovenský národ, ktorý pozdvihol zbraň v spravodlivom boji za národnú a sociálnu slobodu. Autorom súsošia v roku 1936 bol akademický sochár Jozef Pospíšil.

Prečo je prvá a najväčšia socha Ľudovíta Štúra práve v Bánovciach nad Bebravou? V tomto meste Štúr vystúpil na veľkom ľudovom zhromaždení v jeseni 1848 a vyzýval krajanov, aby sa pridali k slovenskému povstaniu a bojovali za svoje práva. V Bánovciach navštevoval aj svojho mladšieho brata Janka Štúra, ktorý tam bol súdnym úradníkom. Do Uhrovca, rodiska Ľ. Štúra, je to z Bánoviec len asi 7 km. Neďaleko jeho rodného domu je pamätník s bustou Ľ. Štúra, ktorý odhalili v tom istom roku ako jeho súsošie v Bánovciach. Tvár Ľudovíta Štúra je na oboch dielach totožná, takisto ako ich autor.
Viac v Evanjelickom posle spod Tatier č. 39, s. 16

Foto: Alena Borszéková

Galéria k článku