Konfirmácia po 43-ročnej "prestávke"

Konfirmácia po 43-ročnej "prestávke"

V Ev. a. v. kostole v Kraskove sa 12. januára 2014 konala slávnosť konfirmácie – prvá po vyše štyridsiatich rokoch. Konfirmovaných bolo päť konfirmandov a kostol sa zaplnil šesťdesiatimi veriacimi.
Cirkevný zbor ECAV Kraskovo patrí medzi tie najmenšie v našej cirkvi. Leží v Rimavskom senioráte, v najvýchodnejšej časti Západného dištriktu. Skladá sa z matkocirkvi Kraskovo a z dcérocirkví Lukovištia a Babinec. Všetko sú to však veľmi maličké dedinky, preto sa k evanjelikom hlási približne sto ľudí. Celý región historického územia Malohontu, na ktorého území sa rozkladá aj kraskovský cirkevný zbor, v súčasnosti čelí mnohým problémom, ktoré priniesla nedávna minulosť.

Tá staršia minulosť vsunula celému regiónu výlučne evanjelickú pečať. V Kraskove sa nachádza gotický kostol z 13. storočia so vzácnymi nástennými maľbami. Počas reformácie sa celá obec stala evanjelickou spolu s kostolom a farou. Situáciu nezmenili ani rekatolizačné vlny a kostol nebol nikdy katolíkmi odobratý. V Lukovištiach sa pôvodne nachádzal drevený kostol z roku 1680, ktorý po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781 rozobrali a na jeho mieste postavili v roku 1794 murovaný kostol. V Babinci si postavili kostol v roku 1833.

Ohromnou ranou pre celý región bola cielená ateizácia po roku 1948. Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa uskutočnili posledné konfirmačné slávnosti vo všetkých cirkevných zboroch Rimavského seniorátu. Najbližšie sa uskutočnili až po nežnej revolúcii v roku 1989. Podobne to bolo aj v cirkevnom zbore v Kraskove. V roku 1971 sa uskutočnila posledná slávnosť konfirmácie, ďalšie sa vykonávať nemohli. Deti na základnej škole boli nútené miesto nej skladať pionierske sľuby. Poslednou inštalovanou farárkou bola Zlatica Oravcová, ktorá odišla v roku 1977 do cirkevného zboru v Žehni. Odvtedy bol cirkevný zbor obsadený iba krátkodobo a zväčša bol administrovaný. Cirkevné budovy začali postupne chátrať a rozpadať sa. Cirkevný život chradol. Po roku 1989 sa uskutočnila slávnosť konfirmácie, avšak zúčastnili sa jej iba deti z dcérocirkvi Babinec. V kraskovskom kostole konfirmácia nebola. Po roku 1989 v celom regióne skrachovali všetky družstvá a fabriky. Ľudia prišli o všetky možnosti sa zamestnať, v dôsledku čoho sa začal región vyľudňovať s vytváraním takzvaných hladových dolín.

V roku 2002 som bol menovaný za kaplána a neskôr za zborového farára do Cirkevného zboru ECAV Kokava nad Rimavicou. Po svojich predchodcoch som zdedil aj cirkevný zbor v Kraskove. Zatiaľ čo v Lukovištiach a Babinci sa na službách Božích zúčastňovalo v priemere 10 - 15 ľudí, v Kraskove to zo začiatku boli iba traja, maximálne piati ľudia, všetci vo vyššom veku života. Prešli dlhé roky a situácia sa nijako nezmenila k lepšiemu. Tých zopár ľudí zamestnávali mnohé osobné spory, až to prišlo do štádia, keď sme pred dvoma rokmi služby Božie v matkocirkvi Kraskovo museli zrušiť, pretože sa na nich už nemal kto zúčastňovať. Po dlhých rokoch som už ja samotný strácal nádej na zmenu a možno ako Natanael z evanjelia som sa pesimisticky pýtal: Či z Galiley môže byť niečo dobré? - Či z Kraskova môže byť niečo dobré?

V júli roku 2013 sme so zborovým dozorcom zvolali cirkevníkov z Kraskova na poradu, kde sme predostreli otázku znovuobnovenia bohoslužobného života. Situácia bola dramatická, no od augusta sa nám podarilo aspoň obnoviť pravidelné služby Božie. Začali sa na nich zúčastňovať mnohí ľudia, ktorí do kostola predtým nechodili. Dokonca začali privádzať aj svoje deti. V priemere sa služieb Božích zúčastňovalo jedenásť väčšinou mladých ľudí. Piatim som sa začal pravidelne venovať a pripravovať ich na slávnosť konfirmácie. Stretávali sme sa väčšinou po rodinách a zblížil som sa s mnohými z nich. Nakoniec prišiel 12. január 2014 - vytúžená slávnosť konfirmácie. V kraskovskom kostole sa odohrala po 43 rokoch. Kostol sa zaplnil šesťdesiatimi ľuďmi a nejednému z prítomných vypadla slza dojatia.

Čo k tomu dodať na záver? Pán Ježiš povedal pochybujúcemu Natanaelovi: Ak budeš veriť, uvidíš ešte väčšie veci, ako tieto. Nuž, vložme svoje cirkevné zbory v modlitbách do Božích rúk a uvidíme v nich také veci, o ktorých by sa nám možno niekedy ani nesnívalo.

Galéria k článku