Filiálka Veča oslavovala i spomínala

Filiálka Veča oslavovala i spomínala

Modlitebňa večianskej filiálky CZ ECAV Diakovce sa 3. júla 2016 naplnila do posledného miesta, ba i na chodbe a vonku stáli návštevníci slávnostných služieb Božích pri príležitosti 70. výročia príchodu Slovákov z Tatier a 50. výročia posvätenia modlitebne vo Veči.
Veča, ktorá sa nachádza na ľavom brehu Váhu, má približne 7,5 tisíc obyvateľov a dnes je mestskou časťou Šale.

Na slávnosť okrem domácich viery a neodmysliteľného spevokolu Krédo prišli aj tí rodáci z Veče, ktorí sa medzičasom rozpŕchli po Slovensku. Kázňou slova Božieho poslúžil vznešený brat senior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu Ján Jančo, ktorý prítomných oslovil v zmysle biblických slov z Listu Kolosenským 3, 4: „Keď sa zjaví Kristus život náš...“ Históriu filiálky potom priblížil presbyter Michal Vechter, ktorý mal pri príchode „kolonistov spod Tatier“ len niekoľko mesiacov.

Po službách Božích bol v záhrade modlitebne zasadený céder himalájsky ako jeden z 500 stromov, ktoré chce ECAV na Slovensku zasadiť k 500. výročiu reformácie.

Po oficiálnej časti bolo pre účastníkov slávnosti pripravené pohostenie v stanoch, postavených na tento účel pri modlitebni.

Z histórie filiálky Veča

V roku 1946 sa presťahovali do obce Veča v bývalom okrese Šaľa protestanti z podtatranských obcí Mengusovce a Štôla. Išlo o dvanásť rodín, ktoré v rámci osídľovania južného Slovenska dostali výmer na pôdu od Povereníctva poľnohospodárstva na Slovensku. Deväť rodín bolo evanjelického a. v. a tri baptistického vierovyznania, spolu 76 duší. Pobožnosti a služby Božie konali spoločne, každú nedeľu a vo sviatky sa schádzali dvakrát.

Na začiatku boli evanjelici začlenení do CZ Rastislavice ako diaspora a baptisti sa stali stanicou zboru Bratskej jednoty baptistov (BJB) v Nesvadoch. Raz za mesiac chodil do Veče evanjelický farár Ján Gajdoš a po ňom Dušan Albíni, a podobne aj baptistickí kazatelia Vasil Vološčuk, Michal Kešiar, Juraj Kohút i laickí kazatelia, ako boli Michal Barkóczi a Pavol Kovács. Pobožnosti si však odbavovali najčastejšie sami cez svojich domácich laických kazateľov, ako boli Ondrej Vechter, Pavol Šaling a Ján Ondrejčin st. V prvých rokoch chodili do spoločného zhromaždenia skoro všetci, pretože relatívne cudzie prostredie ich zomklo v ojedinelé ekumenické spoločenstvo. Navzájom si tolerovali náboženské tradície a liturgiu, počúvali kázne evanjelického farára i baptistických kazateľov a pri každej pobožnosti spievali piesne z evanjelického i baptistického spevníka. Po 20-tich rokoch spoločných zhromaždení v súkromnom dome, z toho 16 rokov u Pavla Šalinga, ktorý napriek tomu, že mal šesť detí, bol ochotný poskytovať najkrajšie priestory svojho domu na pobožnosti. V polovici 60-tych rokov si však ekumenické spoločenstvo vo Veči postavilo modlitebňu; aby nedochádzalo ani v budúcnosti k nedorozumeniam, prijalo štatút o jej využívaní na bohoslužobné účely. Modlitebňu i pozemok vlastnia vyššie spomenuté cirkvi i dnes. Jej posviacka bola pred 50-timi rokmi 18. septembra 1966.

Prvá spomienka na prisťahovanie Slovákov z Tatier bola po 25-tich rokoch v júni 1971 a Božím slovom na nej poslúžili farár Cibuľka, senior Kováč a kazateľ BJB Michal Kešiar, ktorý bol v tom čase predsedom BJB na Slovensku. Ďalšia spomienka bola až v roku 2011 za pôsobenia terajšej velebnej sestry farárky Zory Tulákovej, ktorá pripravila slávnosť k 65. výročiu presťahovania evanjelikov a baptistov. Posledné desaťročie sa však už v tejto modlitebni baptisti neschádzajú, lebo sa rozišli po okolitých zboroch svojho vierovyznania.

Galéria k článku