Evanjelici v Horši

Evanjelici  v Horši

Obec Horša patrí ako fília k CZ ECAV Levice. Horšania sa do roku 1821 schádzali na služby Božie v súkromnom dome alebo dochádzali nad Čankov, kam ako fília patrili. Po obdržaní povolenia v roku 1820 začali stavať chrám a v roku 1821 ho dokončili.
Tento prešiel viacerými zmenami. Renováciou v roku 1897 bol predĺžený, opatrený chórom, novým krovom, lavicami, oknami a dverami. Takto renovovaný bol posvetlený na vstúpenie roku 1897 čankovským farárom a hontiansym konseniorom Adolfom Holubim. V roku 1944 si horšianski evanjelici pristavili vežu. (Dovtedy stála vedľa kostola drevená zvonica.) Takto obnovený chrám v auguste 1944 posvätil biskup Dr. Samuel Štefan Osuský za účasti Hontianskeho seniora Samuela Bobáka a pánov farárov z deviatich okolitých cirkevných zborov. Kostol máme vybavený aj organom. Hrou na ňom nás pri speve sprevádzali buď manželky pánov farárov, alebo kantori z matkocirkví. V súčasnosti nám kantora robí Ing. Ján Kvanka.

Horšiansky cirkevný zbor bol do roku 1938 čankovskou fíliou. V rokoch 1938 - 1946 mali Horšania samostatný cirkevný zbor. Po roku 1946 sa Hoša stala dcérocirkvou Drženíc s osobitným presbyterstvom aj s vlastným hospodárením. Horša patrila do Hontianskeho seniorátu, po roku 1952 bola preradená do Dunajského seniorátu. Od novembra roku 1978 seniorátne presbyterstvo odovzdalo Horšu pod správu levického cirkevného zboru, kde bol zborovým farárom Mgr. Ján Dobák, po ňom Róbert Mišových. V súčasnosti je naším duchovným pastierom brat farár Martin Riecky.

O náš kostolík sa staráme aj v súčasnosti. Zelektrifikovali sme zvony, opravili strechu, elektrické vedenie, vymaľovali fasádu aj interiér kostola, urobil sa vnútorný drevený obklad, dali sme opraviť organ. Všetko toto sme mohli uskutočniť vďaka finančnej podpory od matkocirkvi, mesta, ale hlavne vďaka štedrým darcom od cirkevníkov.

Zažili sme aj smutné chvíle, keď náš kostolík v roku 2010 pred Veľkou nocou „navštívili“ zlodeji a odniesli si zo sebou 4 strieborné svietniky, pozlátený strieborný krížik a vázy. O pár dní si odniesli aj oltárny obraz. Vďaka štedrým a ochotným darcom boli tieto veci nahradené a na Vstúpenie už bol náš chrám nimi vyzdobený.

Cirkevný život sa v posledných rokoch obmedzuje len na nedeľné služby Božie, ktoré máme v druhu a poslednú nedeľu v mesiaci. V cirkevnom zbore je 34 platiacich cirkevníkov. Avšak na službách Božích sa nás schádza len asi štvrtina. Náš kostolík je tak málo navštevovaný - hlavne mladými. Tí starší odchádzajú prirodzenou cestou každodenného smrteľníka, alebo pre choroby nezvládajú schody do kostola (je ich 63.) Modlíme sa a prosíme Pána Boha, aby sa prebudili mladí aj tí ľahostajní, aby rozšírili naše rady, aby sa ten náš útulný kostolík viac naplnil.

Zároveň ďakujeme Pánu Bohu, že nám dal sily a prostriedky, aby sme tento stánok Boží mohli zveľaďovať a schádzať sa v ňom k službám Božím a k velebným sviatostiam.

Moja modlitba

Keď pomaly deň zhasína,
prichádza večer tichý,
vtedy sa k Tebe modlievam,
vysielam srdca vzdychy.

Ty, Pane Bože, na nebi,
daj sily, vôlu k životu,
nech srdce moje velebí,
tú Tvoju svetú dobrotu.

Ježiši, Ty sveta Spasiteľ,
vypočuj prosby moje.
Viem, že aj za mňa si trpel,
chcem hodná byť obete Tvojej.

Posväcuj dielo mojich rúk,
Duch Svätý milostivý,
veď ma ku svätému cieľu
po cestách spravodlivých.

Vďaka Ti patrí za všetko,
môj Bože Trojjediný,
že chrániš ma a pomáhaš,
že odpúšťaš mi viny.

Galéria k článku