Dištriktuálny deň Západného dištriktu ECAV na Slovensku 2017

V malebnom prostredí kopaničiarskeho regiónu na zrúcaninách hradu Branč sa 5. júla 2017 uskutočnil opäť po roku Dištriktuálny deň ZD ECAV na Slovensku so spomienkou na našich vierozvestcov Cyrila a Metoda, majstra Jana Husa, evanjelických martýrov i reformačného jubilea.

Na Dištriktuálny deň ZD v organizačnom zastrešení Západného dištriktu ECAV na Slovensku, Myjavského seniorátu a CZ Sobotište zavítali stovky evanjelikov z blízkeho okolia i zo vzdialenejších cirkevných zborov dištriktu.

Po úvodnom srdečnom privítaní predsedníctvom domáceho CZ Sobotište služby Božie začal predspevom „Najsvätejší“ brat biskup Milan Krivda. V úvodnej liturgii poslúžil domáci farár Rastislav Hvožďara, konsenior Peter Švehla a senior Myjavského seniorátu Miroslav Hvožďara. Následne zaznel úryvok z básne Proglas, ktorý precítene predniesol herec a recitátor Juraj Sarvaš. Konsenior Považského seniorátu Ján Ochodnický po príležitostnej piesni 267 zaspieval evanjelium, po ktorom nasledovalo spoločné vyznanie Všeobecnej viery kresťanskej a vystúpenie Detskej hudobnej skupiny z CZ ECAV Sása. Potom sa deti odobrali na priestor vyhradený pre detskú besiedku, ktorú viedli farárski manželia Ján a Lívia Lichancovci.

Kazateľom slova Božieho bol Juraj Bálint, zborový farár v CZ Nadlak zo Slovenského evanjelického luteránskeho seniorátu v Rumunsku. V kázni na slová 1Kor 2, 2 − 5 po zmienke o Cyrilovi a Metodovi a majstrovi Janovi Husovi aj Dr. Martinovi Lutherovi sa zameral hlavne na vykreslenie obrazu evanjelikov, ktorí žijú mimo hraníc Slovenska, na Dolnej zemi, a to v kontexte pripomienky, že 5. júl je aj Dňom zahraničných Slovákov. Najprv zaspomínal na tých, ktorí opustili regióny evanjelického Slovenska pred 250-300 rokmi, zdôrazniac, že „sú to osoby, ktoré sú nám dané ako dar Boží, ako svetlo, ktoré by nás napomínalo a sprevádzalo, ako dôkaz slova Božieho vštepené do sŕdc“. Boli to bratia a sestry, ktorí opustili Slovensko, aby si zachránili svoje vierovyznanie. V cudzine si našli miesta na život, kde ho uznali. Poukázal na to, že vedeli nasledovné: dokiaľ si zachovajú vieru, zvyky, obyčaje, materinskú reč, budú mať svoju identitu. Tranoscius (spevník) bol pre nich drahocenným prameňom duchovného života. Pripomenul farárov a učiteľov zo Slovenska, že prichádzali „nie s vyberanými slovami ani s nijakou inou ľudskou koncepciou, ale prinášali svedectvo o Bohu − nevedieť nič iné, len Ježiša Krista, toho ukrižovaného“. Kázeň vyústila do zamyslenia sa kazateľa nad tým, „aký význam mali tí, ktorých si tu dnes pripomíname, tí, ktorí niečo urobili pre nás, pre svoju budúcnosť“. Upriamil pozornosť poslucháčov na to, že: „našim vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi, nášmu Husovi, nášmu Lutherovi, našim rodičom máme ďakovať za ich vzácny dar vierovyznania a spoznania cesty pravdy“. Pripomenul, že „to všetko sme si odniesli z tohto miesta, z pravlasti našich predkov, z územia Slovenska“. Neobišiel ani tohoročné päťsté výročie reformácie a vyjadril vďaku za všetkých, ktorí nám darovali tento náš protestantský spôsob života.

Pokázňovú časť služieb Božích spestrili svojím interpretačným umením spevokol Efata z CZ Ostrá Lúka a hudobná skupina Switch On z CZ Vrbovce, ktorá svojím hudobným sprievodom viedla spev na službách Božích a potom svojimi piesňami robila predel medzi príhovormi hostí.

Ako prvý sa zhromaždeniu prihovoril biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku László Fazekas. Okrem 500. výročia reformácie spomenul aj synodu v Debrecíne, ktorá pred 450 rokmi prijala druhé helvétske vierovyznanie ako vierovyznanie Reformovanej cirkvi. Dal do pozornosti otázku, prečo je dôležité pripomínať si minulé udalosti: „Preto, lebo minulosť a jej udalosti, život, viera, radosti a starosti vtedy žijúcich ľudí, znamenajú pre nás koreň, dedičstvo, na ktorom aj my môžeme stavať svoj život. Dôležité je znova a znova si ujasniť, kým sme a čo je našou úlohou v tomto svete. Musíme sa vrátiť k svojim koreňom, aby sme neboli nezakorenení. Pre každého z nás je spomínanie dôležité preto, lebo v prvom rade našu pozornosť upriamuje na veľký dar ľudského života, na Božie slovo. Solúnski bratia priniesli Slovanom Božie slovo a reformátori našli prameň života taktiež v Božom slove.“ Poukázal na aktuálny problém prítomnosti, že rodiny sa rozpadávajú, veľa detí vyrastá bez otca alebo bez matky. „Chceli by nám vnútiť gender ideológiu, aby každý sám mohol rozhodnúť o svojej pohlavnej orientácii, aby rodičia neboli otcami a matkami, ale rodičom č. 1 a rodičom č. 2...“ Zdôraznil, že musíme opäť postaviť svoj život na Božom slove, musíme nájsť prameň života v Ježišovi Kristovi.

Generálny duchovný Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR plk. Marian Bodolló v súvislosti s Cyrilom a Metodom poukázal na fakt, že svojou silnou osobnou zaangažovanosťou sa s Božou pomocou pričinili o to, aby staroslovienčina popri latinčine, gréčtine a hebrejčine bola štvrtým liturgickým jazykom. Zdôraznil však, že nemožno len spomínať. Vychádzajúc z odkazu Písma svätého, ktoré vierozvestcovia priniesli, a na základe slov z knihy proroka Joela 3, 1 − 2 apeloval na mužov, otcov, bratov: „Pochopili ste, že vlastne dnešné slovo je smerované k vám? Na vás ako na mužov viery a odhodlania sa dnes k vám obraciam. Tak, ako Všemohúci pomáhal svojim synom v minulosti − Cyrilovi a Metodovi, Janovi Husovi, Martinovi Lutherovi, Štefánikovi, štúrovcom a iným, rovnako pomáha dnes aj nám. Spolu znášame ten istý údel človečenstva, že v pote tváre budeme dorábať chlieb. Ani bez problémov a ťažkostí nikdy nebudeme. No je viac ako isté, že všetky naše trápenia nikdy nebudú také veľké ako Sila, ktorá stojí za nami. Bratia, máme teda pred sebou ešte stále kus života a v ňom celkom dobré dni na to, aby sme s nebeským Otcom vykonali veľké veci.“

Napokon sa účastníkom Dištriktuálneho dňa ZD prihovoril predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, ktorý sa najprv podelil o svoj najsilnejší zážitok z tohto podujatia. Bola to židovská pieseň v podaní spevokolu z Ostrej Lúky. Podľa neho to bol živý prejav ekumény, živý prejav tolerancie a obrovská nádej, že keď takto pôjdu ďalšie generácie, nemá nijakú obavu ani o našu vieru, ani o našu krajinu. Vyslovil povzbudenie pre všetkých na cestu domov, keď možno budú stretávať ľudí, ktorí pochybujú, ktorí dokonca tvoria nenávistné komentáre, robia rozbroje medzi kresťanmi, robia rozbroje medzi ľuďmi, stále majú nejaký problém, aby im povedali o tomto zážitku, že dá sa žiť aj ináč, dá sa žiť v tolerancii: „Nielen slovami, ale aj skutkami tak, ako sme to tu dnes všetci spolu zažili.“

Záverečnú liturgiu vykonali brat farár Juraj Bálint, sestra seniorka Považského seniorátu Eva Juríková a brat biskup Milan Krivda, ktorý udelil Áronovské požehnanie. Po mohutnom speve hymny Hrad prepevný brat biskup Krivda poďakoval všetkým účinkujúcim, ako aj domácim viery, že prispeli k zdarnému priebehu tohoročného Dištriktuálneho dňa, ktorý na jeho výzvu ukončilo položenie pietneho venca k pomníku evanjelických a reformovaných martýrov, väznených na hrade v čase násilnej rekatolizácie v 17. storočí.

Trojjedinému Pánu Bohu patrí vďaka za požehnané, duchovne veľmi obohacujúce chvíle na Branči, počas ktorých mal každý účastník jedinečnú možnosť povzbudiť sa v našej evanjelickej viere, založenej na Písme svätom.

Foto: Martina Krivdová, tajomníčka VM ZD ECAV

Roman Sarvaš, námestný farár, CZ ECAV Babiná  | 24.7.2017

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart