„Nájdené deti” v Dolnom Kubíne

„Nájdené deti” v Dolnom Kubíne

„Každý z nás sa už určite aspoň raz stratil. A keď sme sa stratili, tak ľudia, ktorým na nás záleží, mali o nás strach... ” Toto je časť zo slov domáceho brata farára Rastislava Stančeka, ktoré zazneli na zborovom veľkonočnom stretnutí v priestoroch klubu Garáž 20. 3. 2016 v Dolnom Kubíne.
Na tomto stretnutí boli prítomné deti z detskej besiedky, rodičia, blízki a kamaráti detí. Učiteľky nedeľnej besiedky pripravili program, na ktorom okrem piesní, evanjeliovej zvesti v básňach podaných deťmi a vystúpenia dorastového spevokolu bol premietnutý kvíz. Publikum malo určiť, koľkí opýtaní odpovedali správne na otázky súvisiace s príbehom umučenia, ukrižovania a vzkriesenia Pána Ježiša Krista. Týmto tak trochu úsmevným spôsobom si zopakovali dôležité reálie biblickej zvesti.

Hlavným bodom stretnutia bola prezentácia obrazne stvárneného podobenstva o stratenej ovečke. Príbeh hovoril o tom, ako ovečka - Branko Baranko - si žila svojím bezstarostným životom s ostatnými ovečkami pri jednom pastierovi, ktorý sa o ne príkladne staral. Lenže Branko Baranko bol veľmi zvedavý a bezstarostný život, v ktorom mu nič nechýbalo, ho rýchlo zunoval. Preto sa v jeden deň rozhodol, že sa zo stáda nenápadne vytratí... Branko sa však cestou stratil, a čo bolo horšie, stretol medveďa a vlka... Zatiaľ čo Branko Baranko bojoval o svoj život, nastal večer a pastier začal rátal svoje ovečky, aby zistil, či sa mu niektorá nestratila. Keď zistil, že jedna chýba, vybral sa hľadať svoju stratenú ovečku. Pastier Branka Baranka hľadal tak dlho, až kým ho nenašiel a nedoviedol naspäť do svojho stáda. Podobenstvom sme si pripomenuli Božieho Syna ako nášho záchrancu a dobrého Pastiera. V našich životoch sú situácie, keď sa strácame a vzďaľujeme od Pána Boha už len vtedy, keď nečítame Božie slovo, keď sa nemodlíme, keď robíme veci, s ktorými Pán Boh nie je spokojný. Je preto dôležité navrátiť sa k Bohu a povedať Mu v modlitbe: “Bože, odpusť mi.” Pán Ježiš nás hľadá a je pripravený nám pomôcť a vytiahnuť nás z našich “stratených miest” tak, ako to urobil pri ovečke z príbehu.

Na záver mi neostáva iné, len napísať slová jednej detskej piesne, ktorá dokonale vystihuje lásku Pána Ježiša k nám ľuďom: „Blúdila ovečka, blúdila lesom, Pastier ju zavolal láskavým hlasom: Ovečka malá, vráť sa späť, vráť, ja som tvoj Pastier, budem ťa pásť. Po pastvách voňavých, potôčkoch čistých, po lúkach zelených, na cestách istých, vedie ju Pán Ježiš, ten dobrý Pastier, ktorý svoj život dal, aby ju našiel.”