Zlatá konfirmácia v Hanušovciach

V hanušovskom chráme Božom sa v nedeľu 1. septembra 2013 stretlo 28 zlatých konfirmandov, aby si pripomenuli slávnostné chvíle spred päťdesiatich rokov.

Spomínali na to, ako 6. júna 1963 ako štrnásťroční stáli pred týmto oltárom, boli prijímaní za dospelých členov cirkvi a po prvý raz pristupovali k Večeri Pánovej. Bol to čas, keď ešte ani netušili, čo znamená nasledovať Boha v každej chvíli. Mohli len mať istotu, že Pán ich nikdy neopustí.

Pred 50 rokmi boli konfirmovaní päťdesiati, dnes sa ich zišlo len 28; piati už do tohto spoločenstva nemohli prísť, lebo si ich Pán povolal k sebe.

Z príhovoru

"... V živote človeka to už tak býva, že čím je starší, tým častejšie spomína na mladosť. Častejšie otvára album a na fotografiách sa snaží rozpoznať tváre, ktoré v toku času upadli do zabudnutia. Možno i naša konfirmačná fotografia niečo prezradí o dni, od ktorého ubehlo už veľa času... Vidíme na nej mladé tváre, šibalské oči, krásne biele šaty, prvé topánky s podpätkom, vážne obleky na útlych chlapčenských pleciach, otcovými rukami uviazaný uzol na prvej kravate... Veru, čas nikto nezastaví. Dnešná slávnosť zlatej konfirmácie, však môže byť osobným vyznaním každého z nás: Až potiaľto nám pomáhal Hospodin. On pomohol, potešil, pozdvihol, posilnil, i keď nie vždy sme sa my vo svojich životoch k Nemu priznávali, On stál vždy pri nás.

V prvom rade veľké ďakujem patrí Pánu Bohu za to, že sme sa tejto chvíle všetci tu prítomní mohli dožiť. Chválime Ťa, Bože, všemohúci Otče, za tento deň i za celý náš život. Veľká a úprimná vďaka patrí našim milovaným rodičom, starým rodičom a krstným rodičom, i keď už mnohí nie sú medzi nami a predišli nás do večnosti. Úctivé poďakovanie patrí nášmu teraz už nebohému pánovi farárovi Júliusovi Sepešimu, ktorý nás na cestu kresťanskej viery do života s láskou a trpezlivosťou pripravoval a oficiálne aj uviedol.

Poďakovanie patrí aj zborovým farárom a celému tunajšiemu cirkevnému zboru, ktorí ste nám toto krásne stretnutie a slávnosť Zlatej konfirmácie umožnili. Nech Pán Boh požehnáva slovám, ktoré v Božích chrámoch zvestujete, aby ste ľahostajných prebúdzali a veriacich utvrdzovali vo viere.

V tejto chvíli nezabúdajme ani na tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nemohli na tejto slávností zúčastniť. Aj za nich vyprosujeme u milého Pána Boha požehnanie, ale aj za tých, ktorí sa tejto chvíle nedožili. Nech im Pán Boh dá večnú slávu. Zároveň Ho prosíme o Jeho prítomnosť v našich životoch i v životoch našich blízkych. Tak ako sme my nachádzali a dodnes nachádzame istotu v Bohu, aby aj naše deti, naši vnukovia, ďalšie generácie nachádzali v Bohu svojho Spasiteľa. Za to dnes ďakujeme Hospodinovi. Tak nech nám v tom Boh pomáha.“

Molitoris Milan, Hanušovce n/T | 9.9.2013

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart