Vzácna návšteva v Košeci

Stredisko Evanjelickej diakonie v Košeci privítalo začiatkom augusta vzácnu návštevu z Lutherovho mesta Wittenbergu: brata farára Johannesa Hillgera a Katrin Hauserovú, huslistku Štátneho komorného orchestru v Halle v SRN.

Naši vzácni hostia okrem bohatého týždňového programu, ktorý absolvovali po Slovensku a v susednom Poľsku, poslúžili na službách Božích v Nedeľu pokánia 5. augusta 2018 v košeckom evanjelickom kostole. Ten bol v nemalej miere vybudovaný - rovnako ako aj košecké stredisko Evanjelickej diakonie - za výdatnej duchovnej, materiálnej i finančnej podpore brata farára Johannesa Hillgera, ktorý je v priateľskom kontakte so správcom SED v Košeci bratom Ľubomírom Marcinom už 30 rokov.

Spomienkové služby Božie v košeckom kostole navštívili stovky veriacich nielen z košeckého CZ, ale aj veriaci z neďalekého považskobystrického CZ, ktorí prišli autobusom i autami aj so svojím duchovným pastierom bratom Ľubomírom Marcinom, za ktorého pôsobenia v košeckom CZ bol vybudovaný nový kostol i známe Stredisko Evanjelickej diakonie. Na službách Božích sa zúčastnili aj klienti, personál a vedenie SED, ako i ďalší pozvaní vzácni hostia. Organovou hrou služby Božie sprevádzala sestra kantorka Jaroslava Poláková z Považskej Bystrice. V rámci služieb Božích, na ktorých liturgovali bratia Dušan Vaňko a Ľubomír Marcina, sme si pripomenuli aj smutné 15. výročie tragického skonu mladej sestry Janky Galanskej, vtedy len 24 ročnej katechétky a spolupracovníčky Strediska Evanjelickej diakonie v Košeci. Služby Božie spevom obohatila operná speváčka Terezka Janegová- Pálová, rodáčka zo susedného Púchova, ktorá predniesla 23. žalm z Dvořákových Biblických piesní, ako aj ďalšie skladby počas prisluhovania velebnej sviatosti Večere Pánovej, ktorá bola prisluhovaná zo vzácneho historického a zreštaurovaného kalicha z roku 1611. Spoločné služby Božie z dvoch susedných CZ a Strediska Evanjelickej diakonie v Košeci zanechali v zúčastnených bohatý duchovný zážitok a túžbu zorganizovať takéto služby Božie aj v budúcnosti.

Kázeň brata farára Johannesa Hillgera, ktorú tlmočila sestra kaplánka Erika Sukovská, bola založená na texte Iz 40,31: „Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neslabú, chodia, a neustávajú.“ Milí bratia a sestry vo viere v Pána Ježiša Krista! Naše cesty nás už často priviedli sem, do vašej peknej krajiny, hlavne k milým priateľom a bratom a sestrám vo viere. Boli sme u vás, keď tu ešte nestál kostol. Boli sme tu, keď sa kostol staval. A mohli sme s vami prežiť krásnu slávnosť posvätenia. Pri všetkých stretnutiach sme zažívali radosť a srdečnosť. Kresťania môžu často prežívať veľkú radosť. Stretnutia ako toto, ktoré môžeme prežívať tu na službách Božích, k nim jednoznačne patria. Okrem všetkých radostí však my kresťania zažívame aj niečo iné. Niečo, čo nám robí starosti, ťaží nás a my nevidíme žiadnu nádej. Môže to byť sklamanie alebo smútok, alebo skutočná únava vo viere. Náš biblický text je úžasným povzbudením. Hovorí nám, čo máme v takých situáciách robiť: celú našu dôveru, celú našu nádej zložiť na Boha. Prečo? Boh si berie k srdcu našu únavu a bezmocnosť. Boh sám zápasil s ľudskou slabosťou, zdieľa ju s nami a dokonca ju mení. Nie sme vydaní napospas našej slabosti. Ale Boh rozprestiera krídla novej sily v našej slabosti. Izaiáš nám hovorí: Tí, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly. Ak pozorujeme orly počas letu, tak musíme len žasnúť. S rozpätím krídel až do dvoch metrov sa veľký vták bez námahy dvíha do výšin. Ako je to možné? Úžasne využíva neviditeľné pramene sily. Veľké, teplé stúpajúce vzdušné víry ho nesú do výšky. Odborníci to nazývajú termika. Dokonca aj vetrone využívajú tieto neviditeľné sily. A týmito neviditeľnými silami, ktoré má Boh pre nás, sa môžeme tiež nechať niesť. Boh sám sa stará o vetry, ktoré sú schopné nás niesť a povzbudzuje nás. Tak nás chráni pred akoukoľvek rezignáciou. Neodhoďte vašu dôveru, ale využite ju! Vo viere môžeme prežiť úžasné veci. Chcem vám rozprávať o mužovi, ktorý to tiež zažil. Volá sa August Hermann Franke, bol evanjelickým farárom v Halle. V Nemecku sa končila vojna a zanechala po sebe neopísateľné trápenie. Celá generácia upadla do únavy životom a únavy viery. Farár Franke sa ujal detí a založil nadáciu so sirotincami a školami. Nad vstupnou bránou nechal vytesať takýto nápis : „Tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly.“ Farár Franke vo svojom kresťanskom spoločenstve so širokým ekumenickým rozhľadom viedol deti z úzkosti do diaľky. Sprostredkovával nové životné perspektívy a učil žiakov údivu. Nechcel vychovávať len víťazov, ale ľudí, ktorí sa spoliehajú na Boha. Pozrime sa na Ježiša Krista, On sa nielen unavil cestou na kríž. Bol mŕtvy a pozri – žije a predchádza nás do večnosti. Prostredníctvom Jeho Ducha je v nás život a spája nás s Bohom. Naše trápenia sú tu, ale žijeme v nádeji vzkriesenia. Emauzskí učeníci, Mária Magdaléna a rybári na jazere zažili počas najhlbšieho smútku, ako blízko bol Ježiš Kristus v ich zúfalstve. Zotrval s nimi, posilňoval ich na tele, duši a duchu. Vrátil ich späť do života, do spoločenstva s ním a jeho cirkvou. Boh sa stará o to, aby sme boli nesení v čase kríz, aby sme boli premieňaní a predsa ostali ukrytí v Ňom. Nedávno som počul veľmi zaujímavú prednášku na tému „Martin Luther a staviteľstvo“. Jeden vedec čítal veľa listov Martina Luthera a objavil niečo veľmi zaujímavé. Martin Luther sa okrem veľmi dôležitej požiadavky reformácie veľmi intenzívne zaujímal aj o staviteľstvo. Kláštor, v ktorom mal bývať a vyučovať, ešte nebol celkom dostavaný. A tak napísal veľmi veľa listov s naliehavou prosbou na darcov, dnes to voláme sponzorstvo. Existuje aj korešpondencia s remeselníkmi, vždy s veľmi presným opisom toho, čo bolo plánované a ako sa to malo urobiť. Tak kvôli výrobe dverí vložil do listu špagát. Mal slúžiť ako mierka, aké široké mali byť tie dvere. Ten dom, známy ako Lutherov dom, stojí ešte dnes, patrí ku svetovému kultúrnemu dedičstvu a ročne má tisíce návštevníkov. Pri tejto prednáške som musel myslieť na môjho milého priateľa Ľubomíra Marcinu. Ako veľmi sa tiež snažil stavať. Najskôr nový, krásny kostol v Košeci, potom veľká a úžasná budova Diakonie v Košeci a napokon prestavba Zborového domu s kostolom v Považskej Bystrici. Tak aj on úplne stojí v dobrej tradícií nášho reformátora Dr. Martina Luthera. Zaiste stálo ho to veľa horlivosti, námahy a statočnej práce! Veľká, srdečná vďaka za to!

Foto: V.Makas

Jakub Rosa, Košeca | 22.8.2018

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart