Spomienkové služby Božie v Dobšinej

Spomienkové služby Božie v Dobšinej

Na 4. nedeľu po Svätej Trojici 28. júna 2015 si veriaci v CZ ECAV Dobšiná za účasti dôstojného brata generálneho biskupa doc. PhDr. Miloša Klátika, PhD., predsedu miestnej organizácie Karpatsko-nemeckého spolku, primátora a poslancov mesta Dobšiná, ako aj širšej verejnosti pripomenuli 70. výročie tzv. přerovskej tragédie.
Přerovská tragédia sa odohrala v noci z 18. na 19. júna 1945 pri moravskom meste Přerov. Karpatskí Nemci, civilisti, boli pred koncom 2. svetovej vojny nútení opustiť svoje obydlia a majetky spolu s ustupujúcou nemeckou armádou. Nebolo to inak ani v Dobšinej. Prirodzene, po skončení vojny sa túžili vrátiť späť do svojich domovov. Za týmto účelom boli organizované vlakové transporty, ktoré odvážali etnických Nemcov z oblasti Sudet, vracajúcich sa na rôzne miesta na Slovensko, teda aj do Dobšinej. Jeden z transportov, v ktorom boli zhodou okolností aj dobšinskí Nemci, bol na železničnej stanici v Přerove násilím zastavený slovenským petržalským plukom, ktorý sa vracal z vojenskej prehliadky v Prahe pri príležitosti ukončenia vojny. V pluku boli aj slovenskí vojaci z Dobšinej, ktorí vo vlakovom transporte spoznali aj svojich nemeckých susedov. Túto informáciu podali svojmu veliteľovi, tvrdiac, že ide o fašistov a nacistických kolaborantov. To však bola lož, nakoľko išlo o civilistov – starcov, ženy a deti, ktorí rovnako ako ostatní znášali vojnové útrapy a s vojnou nemali nič spoločné. Nakoľko chuť na pomstu bola v tom čase pomerne veľká, cestujúci boli najprv surovo olúpení a následne v nočných hodinách odvlečení mimo mesta, kde v lokalite Švédske šance boli postupne popravovaní a ukladaní do masového hrobu. Z celkového počtu 265 zavraždených bolo 110 ľudí z Dobšinej a z nich veľká väčšina boli evanjelici. Najmladšie zavraždené dieťatko malo iba 8 mesiacov. O tomto masakri sa pred rokom 1989 nemohlo slobodne rozprávať a fakty ohľadom tej noci boli dlho prísne utajované. Je smutné, že hlavní aktéri a vinníci neboli spravodlivo potrestaní, naopak, po symbolickom pobyte vo väzení boli odmenení vysokými štátnymi vyznamenaniami a spoločnosťou vnímaní nie ako vojnoví zločinci, ale ako hrdinovia.

Brat generálny biskup vo svojej kázni pripomenul, že pri přerovskom masakri zahynuli nielen ľudia z Dobšinej, ale aj z Kežmarku, Gelnice, Mlynice a Janovej Lehoty pri Žiari nad Hronom. Niekoľko myšlienok z kázne:

„... Aj dnes táto udalosť otrasie človekom a prinúti ho uvažovať nad mnohými podobnými udalosťami, ktoré sa dejú v súčasnosti v súvislosti so spolunažívaním ľudí aj rôzneho vierovyznania, rôznych kultúr. Situácia je vážna. Môžeme o nej diskutovať a preberať ju z viacerých uhlov pohľadu. Jej príčina je však jasná – je to ľudský hriech.

... Ako kresťania máme poslanie od Pána Boha a z toho vyplývajúce povinnosti a zodpovednosť. Ako kresťania máme byť svetlom a soľou, teda viditeľní a určujúci kvalitu spoločenstva, v ktorom žijeme. Modlime sa, a zároveň konajme svoje poslanie! Neúnavne ponúkajme kresťanské hodnoty vonkajšiemu svetu, aby sa stali súčasťou morálky občianskej spoločnosti a základom pre štátnu legislatívu, ktorá by limitovala správanie celej spoločnosti. Cirkev tu nie je a nikdy nebola len sama pre seba. Musí byť otvorená, ale zároveň jasne identifikovateľná, čo sa týka vieroučných zásad a svojho smerovania.
... Božie milosrdenstvo nás zaväzuje k tomu, aby sme si prijatú lásku neponechali si len pre seba, ale aby sme ju rozdávali ďalej: Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im. Teda robte sami tak, ako to žiadate od nich.

... Pán Ježiš nás varuje pred sebeckou láskou, ktorá miluje len tých, od ktorých niečo očakávame: Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Skutočná kresťanská láska nemá nič spoločné s vypočítavosťou, nie je obmedzená len na úzky kruh priateľov alebo na ľudí, ktorí sú nám sympatickí.

... Pán Ježiš nám ukázal spôsob, ako máme slúžiť spoločnosti, aby sa zlepšili vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, aby sme žili ako sestry a bratia v rodine Božích detí. Žime svoju vieru každý deň. Buďme milosrdní – zaväzuje nás k tomu Božia láska. Buďme milosrdní, ako je milosrdný náš Otec nebeský.“


V rámci spomienkových služieb Božích predseda Karpatsko-nemeckého spolku Tibor Harmatha odovzdal dôstojnému bratovi generálnemu biskupovi knihu z pera Dr. Hýbla, ktorý 30 rokov zbieral fakty, týkajúce sa tejto pohromy, ktoré následne zúročil pri jej písaní.

Po ukončení spomienkových služieb Božích bola na východnej strane kostola zasadená pamätná lipka reformácie s poradovým číslom 88. Následne sa zhromaždenie odobralo na miestny evanjelický cintorín, kde boli položené vence k pamätníku zavraždených.

Cirkevný zbor ECAV Dobšiná, Karpatsko-nemecký spolok v Dobšinej, ako aj vedenie mesta Dobšiná týmto vyjadruje poďakovanie dôstojnému bratovi generálnemu biskupovi za prijatie pozvania a zvesť Božieho slova a všetkým zúčastneným za dôstojné pripomenutie si tragických udalostí a obetí masakra spred 70 rokov.

Celú kázeň dôstojného brata generálneho biskupa si môžete vypočuť na tomto odkaze:
http://www.ecavdobsina.sk/home/wp-content/themes/Micah/includes/sermon-popup/?mp3=http://www.ecavdobsina.sk/home/wp-content/uploads/2015/06/Prerov.2015.mp3&ogg=&title=Spomienkov%C3%A9%20slu%C5%BEby%20Bo%C5%BEie%20–%2070.%20v%C3%BDro%C4%8Die%20P%C5%99erovskej%20trag%C3%A9die

Foto: Ing. Elena Takáčová

Galéria k článku