115. výročie posvätenia chrámu v Pribyline

CZ ECAV Pribylina prežíval vzácny čas 15. októbra 2017 v 18. nedeľu po Svätej Trojici. Spoločne sme sa tešili pri 115.výročí posvätenia chrámu Božieho a ďakovali sme Pánu Bohu za dokončené dielo opravy veže kostola.

Pribylinský evanjelický kostol bol postavený roku 1902 podľa projektu renomovaného architekta Milana Michala Harminca. Tento rok sme sa s Božou pomocou na konci marca pustili do opráv jeho štyridsať metrov vysokej veže. Nový šat dostala poškodená plechová krytina, ktorá bola vymenená za novú medenú. Zoradené, premazané i natreté boli hodiny zo všetkých strán veže. Klampiari a murári odviedli precíznu prácu pri oprave poškodených ríms okolo hodín a na priečelí kostola. Nezabudli sme ani na ochranu kostola pred bleskom.

Počas slávnostných nedeľňajších služieb Božích nás slovom Božím povzbudila i napomenula sestra seniorka Mgr. Katarína Hudáková. „Dnes pokladajú ľudia kostoly skôr za kultúrne pamiatky, než za to, kvôli čomu ich stavali naši otcovia – za miesto každodenného stretávania s Pánom Bohom. Písmo sväté nám dosvedčuje od samého počiatku kresťanskej cirkvi, že chrám bol miestom každodenného stretávania kresťanov. Prví kresťania milovali chrám a nevedeli si predstaviť svoj život bez toho, aby do neho neprichádzali. Bol to ich druhý domov. Viera v Pána Ježiša bola spojená s návštevou chrámu. Bolo nepredstaviteľné, aby niekto veril a do chrámu neprichádzal. Aby veril doma, či dokonca tvrdil, že chodí do hôr, lebo hory sú najkrajším Božích chrámom. Práve naopak – na výšinách mali svoje posvätné miesta pohania. Tam chceli byť bližšie k svojim bohom. Tam ich hľadali a vzývali. Ale kresťania prichádzali do chrámu. Chrám bol svätým miestom, lebo aj Pán Ježiš chodil do chrámu a záležalo Mu na ňom. Vieme, ako ho vyčistil a vyhlásil, že má byť miestom modlitby. Už ako dvanásťročný sa „stratil“ v chráme, keď musel byť vo veciach svojho Otca... Dá sa s tým niečo urobiť? Aký recept je tu pre dnešných kresťanov? Zmôže ešte niečo hŕstka verných, ktorí sa s pribúdajúcimi rokmi postupne vytrácajú? Nie, hŕstka verných nestačí. Ba ani veľké zástupy nestačia. Lebo nič ľudské nestačí. Na to treba Božiu moc a Božiu múdrosť. A kde je Božia moc, tam sa dejú zázraky bez ohľadu na množstvo ľudí. Kým sa budeme pozerať sami na seba, budeme vždy vidieť iba bezmocnosť. Ale ak sa začneme pozerať na Pána Ježiša, a nielen pozerať, ak sa začneme na Neho spoliehať, zažijeme to, čo prví kresťania: Božiu moc a Božiu múdrosť aj pri nás."

Liturgovali sestra farárka Zlatica Adameová, ktorá v pribylinskom zbore slúžila dlhé roky, a zborová farárka Erika Pospíšilová. Služby Božie spevom obohatil zborový spevokol pod vedením Jany Mikušovej. Na organe hral Ivan Hudák.

Na službách Božích sa zúčastnili aj pozvaní hostia: seniorálny dozorca Ing. Peter Gärtner s rodinou, starosta obce Pribylina Ing. Milan Kohút s manželkou a predseda PSBU obce Pribylina Ing. Michal Králik.

Projekt opravy veže kostola bol náročný, no vďaka vzájomnej spolupatričnosti a finančnej pomoci sme ho mohli realizovať. Vážime si každého, kto sa do tohto diela zapojil sponzorsky, formou milodaru alebo modlitieb. Nadovšetko však naša vďačnosť patrí Pánu Bohu, ktorý dohliadal, pomáhal, chránil a k úspešnému zdaru priviedol toto dielo! SOLI DEO GLORIA!

Erika Pospíšilová zborová farárka CZ ECAV Pribylina  | 24.10.2017

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart