Viliam Pauliny-Tóth (1826 - 1877)

Dňa 3. júna 2016 uplynulo 190 rokov od narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, kultúrno-osvetového pracovníka, novinára, spisovateľa a politika, vedúcej osobnosti memorandového matičného obdobia. Súčasníkmi bol pokladaný za nástupcu Ľ. Štúra.
Do histórie sa zapísal pestrým literárnym dielom aj ako prvý podpredseda Matice slovenskej a prvý predseda Slovenskej národnej strany. Bol aktívnym spoluorganizátorom Memoranda národa slovenského - programového dokumentu slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek, ktorý bol prijatý na memorandovom zhromaždení v Martine v roku 1861.

Viliam Pauliny-Tóth sa narodil 3. júna 1826 v Senici v rodine evanjelického farára. Po otcovej smrti vyrastal ako polosirota u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol poslucháčom Ľudovíta Štúra, čo výrazne ovplyvnilo jeho literárnu činnosť i zmýšľanie.

Pracoval ako vychovávateľ v šľachtických rodinách a neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici. Krátko pôsobil v armáde Ľudovíta Košuta, z ktorej však dezertoval a v rokoch 1848 - 1849 bol dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska. Po revolúcii pôsobil ako župný úradník, neskôr ako stoličný komisár. Po prepustení zo štátnych služieb v roku 1860 sa venoval literárnej a kultúrno-osvetovej práci. Vydával humoristický časopis Černokňažník (1861 - 1864) a reprezentatívny beletristický časopis Sokol (1862 - 1869).

Po presťahovaní do Martina sa stal vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Ako podpredseda riadil činnosť Matice slovenskej až do jej násilného zatvorenia v roku 1875. V Matici pracoval aj ako redaktor, venoval sa politickej publicistike a redigoval časopis Letopis. Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a podieľal sa na založení Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. Prispieval do Pešťbudínskych vedomostí, neskôr bol zodpovedným redaktorom Národných novín. Viackrát kandidoval vo voľbách do uhorského snemu; zvolený bol len raz v rokoch 1869 - 1872. V roku 1871 založili Slovenskú národnú stranu, ktorej bol do roku 1875 prvým predsedom.

Do literatúry vstúpil v 40. rokoch 19. storočia lyricko-reflexívnymi básňami. V 60. rokoch 19. storočia sa dal do služieb národného ideálu, v tomto období tvoril vlastenecké a národno-agitačné básne, humoristicky či satiricky zamerané. Bol aj autorom publicistických cyklov Listy ku slovenskému Tomášovi (1870) a Slovenčina v spoločenskom živote (1873) a veršovanej alegorickej drámy Ľudská komédia (1862). Z prozaických prác sú významné štvorzväzkové Besiedky (1866-1870), historický román Trenčiansky Matúš (1871), historická poviedka Tatarský plen (1867) a memoárové diela Volebné rozpomienky (1870) a Tri dni zo života Štúrovho (1870). V roku 1876 vydal ešte vedecké dielo Slovenské bájoslovie a v roku 1877 stihol s pomocou dcéry Márie vydať súbornú zbierku svojej poézie Básne Viliama Pauliny-Tótha. Vo svojich dielach hlásal ideály, ktorými bojoval za národné a sociálne práva.

Viliam Pauliny-Tóth zomrel 6. mája 1877 v Martine vo veku 50 rokov.

Zdroj: TASR, 2. 6. 2016