POZVANIE NA OSLAVY DO BYTČE

POZVANIE  NA  OSLAVY  DO  BYTČE

Organizátori osláv 400. výročia Žilinskej synody vás pozývajú v nedeľu 4. júla 2010 do Bytče – mesta spätého so životom Juraja Turzu a Eliáša Lániho, ústredných postáv Žilinskej synody. Je tu pre vás pripravený bohatý program.
9.00 hod. – Bytčiansky zámok
„Archívne dokumenty a knižnica palatína Juraja Turzu“ – výstava zo zbierok Štátneho archívu v Bytči s odborným výkladom bude otvorená počas celého dňa.

10.00 hod. – Sobášny palác Juraja Turzu
„Vojdite, plesajme!“
– spomienkové služby Božie na mužov Žilinskej synody Eliáša Lániho a Juraja Turzu

12.00 hod. – Sobášny palác Juraja Turzu
„Evanjelium a poézia“ – po skončení služieb Božích bude v priestoroch sobášneho paláca uvedené hudobno-slovné pásmo Jána Ľahkého

14.00 hod. – Rímskokatolícky kostol
„Hospodin je môj pastier“ – modlitby nad hrobom Eliáša Lániho
V rámci slávnosti vystúpia spevokoly z CZ ECAV Petržalka, Ružomberok a Nitra.

15.00 hod. – Bytčiansky zámok
„Blahoslavený národ, ktorého Hospodin je Bohom“ – po skončení modlitieb bude v priestoroch zámku odhalená pamätná tabuľa venovaná Jurajovi Turzovi a Eliášovi Lánimu


BYTČA – MESTO JURAJA TURZU A ELIÁŠA LÁNIHO

Renesančný zámok v Bytči Zámok dal pravdepodobne na mieste bývalého staršieho objektu v rokoch 1571 - 1574 neskoršiemu palatínovi Jurajovi Turzovi vystavať jeho otec František Turzo. Na realizáciu stavby pozval talianskeho staviteľa Kiliána z Milána.

Knižnica Juraja Turzu, ktorá sa na zámku nachádza, patrila v tom čase medzi pozoruhodné a pomerne dobre vybavené bibliotéky nielen čo do počtu kníh, ale aj do obsahu. Katalóg profesora Hammela z roku 1610 zaznamenáva názvy viac než 800 zväzkov kníh z odboru histórie, medicíny, práva, teológie, matematiky, ale aj kozmografie a astrológie, napr. Dejiny Perzie od Petra Bizara, História Rimanov od Alexandra Appianiho, diela Aristotela a Sokrata. Knižnica Juraja Turzu dokumentuje stupeň vzdelanosti vtedajšej vládnucej triedy feudálnych pánov.

Vo východnej časti zámku bola tzv. veľká sála určená na zasadania v čase palatinátu Juraja Turzu.

V severnom krídle objektu bola zámocká klenotnica. Klenoty Juraja Turzu a jeho rodiny boli zhromaždené a uschovávané v dvoch zámockých klenotniciach: jedna bola na prízemí, druhá na poschodí. Obsah zodpovedal postaveniu a zámožnosti tejto, v tom čase asi najbohatšej rodiny. Turzovci mali príjem zo štyroch panstiev (Bytča, Lietava, Orava a Tokaj), z obchodu s vínom, soľou, šindľom a kožušinami. Mali tiež monopolné postavenie v nakupovaní poľskej soli. Turzo poberal aj honorár z titulu svojej palatínskej funkcie - ročne 1000 zlatých. Klenotnice mali železné dvere a zamrežované okná; mohli tam vstupovať len majitelia zámku a členovia rodiny; z personálu len vyčlenené osoby, aj to iba za prítomnosti majiteľov. Klenoty a šperky boli poukladané v truhliciach. V čase ohrozenia zámku bola klenotnica premiestnená na Lietavský hrad spolu aj s archívom a knižnicou. Tu boli ukrývané aj poklady iných rodín. V zámku boli okrem iného dve lekárne, škola, pisáreň.

Zaujímavosťou je, že v Bytčianskom zámku bol väznený aj Ján Ujváry, zvaný Ficko, pomocník Alžbety Báthory. S Bytčianskym zámkom je spojená aj ďalšia legendárna postava. Začiatkom 18. storočia vo väzenskej strážnej službe tu pôsobil Juraj Jánošík, ktorý sa tu stretol s vtedajším väzňom Tomášom Uhorčíkom. Možno práve v Bytči sa začala písať Jánošíkova zbojnícka história. V súčasnosti je v zámku umiestnený Štátny archív v Bytči.

Sobášny palác
Uhorský palatín Juraj Turzo pokračoval v otcovej stavebnej činnosti a v roku 1601 dal vystavať tzv. sobášny palác, ktorý mal slúžiť na sobáše jeho siedmich dcér. Sobášny palác sa vyznačuje bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. V jednoposchodovej stavbe obdĺžnikového tvaru je zaujímavá najmä vstupná hala na prízemí a sála na poschodí - sobášna sieň s rozmermi 34,5 m x 12,5 m. Táto sála bola dlho najväčšou svojho druhu na Slovensku. Priestory Svadobného paláca a zámku boli neraz svedkami honosných svadobných hostín dcér Juraja Turzu a veľkolepých pohrebov samého palatína a jeho manželky.

Sobášny palác patrí Považskému múzeu v Žiline. Koncom roka 2009 bol palác po rekonštrukcii znovuotvorený.

Bytčiansky kostol
Pôvodne gotický farský kostol na námestí v Bytči vytvára ďalšiu významnú dominantu mesta. V čase turzovskej renesančnej prestavby sa urobila jeho úprava a osadili sa nové okná s bohatšou kamennou výplňou. Loď kostola je približne taká široká ako samotný oltárny priestor. Vnútorné steny členia mohutné piliere nesúce široké nadokenné pásy. Typické renesančné valené klenby dnes zdobí nástenná maľba z 20. storočia s výjavmi zo Starého a Nového zákona, scénou Poslednej večere a Ukrižovania a postavami štyroch evanjelistov. Presné datovanie turzovskej stavebnej etapy kostola možno nájsť na kamennom polkruhovito zaklenutom a bohato plasticky zdobenom hlavnom portáli, kde sa nachádza nápis: Bože mocný, Tebe venujem, Juraj Turzo, pohnutý svätou horlivosťou, tento dom. Nech počúva tu ľud, neklamná viera nech svieti na ceste k hviezdam. Anno Domini 1590.

Dvorný kazateľ Eliáš Láni
Za Turzovcov sa Bytča stala dôležitým strediskom evanjelickej cirkvi. V Bytči sa konalo viacero porád a zhromaždení už od roku 1596. Napríklad na porade 12. februára 1600 sa odhlasovalo viacero opatrení na nápravu pokazených mravov a zvýšenie duchovného života kňazov. Z porady z roku 1612 vyšlo uznesenie zaviesť do evanjelických škôl rovnaký systém vyučovania, aký bol v nemeckých školách. Zhromaždenie 28. februára 1616, ktorému predsedal Juraj Turzo, sa venovalo vieroučným otázkam a bránilo čistotu evanjelického učenia proti bludnému ariánskemu učeniu. Eliáš Láni bol kazateľom a vychovávateľom detí Juraja Turzu. Na pohrebe Juraja Turzu vo februári 1617 predniesol slovenskú kázeň, ktorá vyšla aj tlačou v Bardejove.
11. a 12. novembra 1617 Eliáš Láni v Bytči organizoval veľkolepé oslavy 100. výročia reformácie, na ktorých sa zúčastnili mnohí slovenskí zemania...

Fotografie: Edita Škodová