Ján Fabricius – účastník Žilinskej synody

Jednou z významných postáv Žilinskej synody bol aj Ján Fabricius (? – 1621), hlohovecký farár, senior Hlohoveckého seniorátu. Pochádzal z Turčianskeho Michala, preto dostal prímenie Turčan.
O živote Jána Fabriciusa Turčana sa zachovali len skromné údaje. Jeho meno však nachádzame medzi prvými seniormi Hlohoveckého seniorátu, významnými farármi evanjelického cirkevného zboru v Hlohovci a napokon aj medzi aktívnymi účastníkmi Žilinskej synody. V spojitosti s týmito údajmi aj napriek skromným znalostiam o jeho živote si môžeme Jána Fabriciusa zaradiť k tým našim predkom, ktorí stáli pred rokom 1610 pevne na pozíciách augsburského vyznania a prispeli ku kodifikovaniu našej evanjelickej cirkvi. Zároveň nás tieto osobnosti upozorňujú, že nie je dôležité len detailne poznať údaje z osobného života jedinca, ale je potrebné historickú osobnosť vnímať v širších súvislostiach. V prípade evanjelického farára Jána Fabriciusa Turčana ide o významné ohnivko v reťazci tých evanjelických farárov a seniorov, ktorí aktívne pôsobili v evanjelickom cirkevnom zbore Hlohovec a na území zaniknutého Hlohoveckého seniorátu koncom 16. a prvých desaťročiach 17. storočia.

Hlohovecký seniorát (Fraštátsky seniorát)
Vznikal od polovice 16. storočia. Prvými známymi seniormi Hlohoveckého seniorátu boli Pavel Andrekowyth (1582), Ján Fabricius Oravan (do roku 1586) a Ján Fabricius Turčan. Po Žilinskej synode bol seniorát začlenený do Nitrianskej superintendencie. Tretí zákonný článok Žilinskej synody nariaďoval superintendentom návštevy (vizitácie) cirkevných zborov. Úlohou superintendenta na vizitácii bolo zistiť, akým spôsobom a ako verne kazatelia vyučujú slovo Božie, či vedú ľud k modlitbám a katechizácii. Okrem toho superintendent zisťoval život duchovného (nábožnosť, striezlivosť a čistotu), vzťah veriacich k duchovnému pastierovi a venoval pozornosť aj evanjelickým školám, učiteľom a výchove detí. Izák Abrahamides vizitoval Hlohovecký seniorát v roku 1611. Územie Hlohoveckého seniorátu bolo rozsiahle a silne evanjelické. Patrilo do neho 24 cirkevných zborov s 33 fíliami.
Počas protireformácie v 17. storočí, najmä v období desaťročného prenasledovania evanjelikov, cirkevné zbory tohto seniorátu postupne zanikali, následkom čoho okolo roku 1678 zanikol aj Hlohovecký seniorát. Na území zaniknutého seniorátu počet evanjelikov poklesol natoľko, že po vydaní Tolerančného patentu sa obnovil len evanjelický zbor v Horných Zeleniciach. Z hŕstky evanjelikov v Hlohovci sa stala fília Horných Zeleníc a evanjelici z Trnavy boli do roku 1804 fíliou Modry.

Evanjelický cirkevný zbor Hlohovec
Obyvatelia Hlohovca sa prihlásili k reformácii veľmi skoro. Evanjelický cirkevný zbor patril k najstarším na území dnešného Slovenska. Najstaršia správa o prvom reformačnom kazateľovi (presbyterovi) pochádza roku 1530. V tomto období tvorilo dnešný Hlohovec viac samostatných sídelných jednotiek: mestečká Starý Hlohovec, Nový Hlohovec a mestečko Svätý Peter. Starý Hlohovec sa pôvodne vyvíjal ako osada pod hradom v Hlohovci. V jeho susedstve na zákupnom práve vznikla pred rokom 1276 nová osada s vlastným trhom (Nový Hlohovec). Všetky tri mestečká – Starý a Nový Hlohovec, Svätý Peter – si udržali svoju osobitosť až do 18. storočia. Hlohovec bol strediskom panstva rovnomenného mena. Hlohovecké panstvo v roku 1525 získal Alexej Turzo (Thurzo). Jeho rod držal panstvo po meči a po praslici 111 rokov. Tento prvý majiteľ panstva z rodu Turzovcov podporoval šírenie reformačného učenia. O prvých evanjelických duchovných v Hlohovci sa zachovali len údaje o ich odchode z Hlohovca. V roku 1539 odišiel odtiaľto slovenský kazateľ Jozef a o dva roky neskôr (1541) Martin Hanko do Banskej Bystrice. Obyvateľstvo Hlohovca bolo po národnostnej stránke pestré, preto už v tomto čase pôsobili v Hlohovci nemeckí a slovenskí duchovní. Po prvej reformačnej vlne bola reformácia v 50. a 60. rokoch 16. storočia v Hlohovci potlačená. V 70. rokoch 16. storočia sa reformácia znova dostala do Hlohovca. Vtedajší majitelia panstva boli evanjelici a vplývali na náboženský vývoj v Hlohovci. Majiteľkou panstva bola Alžbeta, mladšia dcéra Alexeja Turzu. Za jej druhého a tretieho manžela, Adama Ungnanda a Júliusa Salmu, prišli do Hlohovca kazatelia, ktorí sa hlásili k reformácii. V roku 1570 pôsobil v Hlohovci Peter Bornemissa, ktorý nedodržiaval pevné hranice medzi učením Luthera a Kalvína. Maďarskí kňazi pôsobiaci v Hlohovci sa často priklonili ku kalvinizmu. Strážcom augsburského vyznania v Hlohovci sa stal jeden z majiteľov panstva z mladšej vetvy Turzovcov – Stanislav Turzo, ktorý dbal o to, aby sa duchovní v Hlohovci pridŕžali augsburského vyznania. Na prelome 16. a 17. storočia tu pôsobil okrem slovenského a nemeckého duchovného aj maďarský duchovný.
Majitelia panstva Hlohovec podporovali v duchu reformačných zásad školstvo. Dvaja žiaci hlohoveckej školy Ján Pruno a Juraj Vitkovský študovali vo Wittenbergu. Po štúdiách sa Ján Pruno (Joannes Pruno Galgociensis) vrátil do Hlohovca. Stal sa rektorom školy v Hlohovci. V hlohoveckej tlačiarni vydal slovenský preklad Malého katechizmu. Tlačiareň v Hlohovci značne prispela k šíreniu reformačných myšlienok v Hlohovci a jeho okolí. Založil ju v roku 1581 Valentín Manckovič. V 70. a 80. rokoch pôsobili v Hlohovci títo duchovní: Peter Bornemisza, Michal Senensis (účastník synody siedmich banských miest), Demeter Sibolty (superintendent Matúšovskej superintendencie), senior Ján Fabricius Oravan a senior Ján Fabricius Turčan.

Ján Fabricius, farár evanjelického zboru v Hlohovci
Prišiel do Hlohovca v roku 1588. V tom období bola majiteľkou panstva Hlohovec Anna Salmová, vnučka Alexeja Turzu. V roku 1596 Anna zomrela a nároky na jej majetky si uplatňovala mladšia vetva Turzovcov – bratia Stanislav, Mikuláš a Krištof. Od roku 1600 vlastnili Hlohovecké panstvo Stanislav a Krištof Turzo. Ján Fabricius pôsobil v Hlohovci ako slovenský farár a senior Hlohoveckého seniorátu. V roku 1604 Krištof Turzo prestúpil na katolícku vieru, odobral evanjelikom kostol a vyhnal evanjelických kňazov. Ján Fabricius musel z Hlohovca tiež odísť. Do Hlohovca sa vrátil o štyri roky neskôr, po uzavretí Viedenského mieru.

Ján Fabricius a Žilinská synoda
Zúčastnil sa na Žilinskej synode ako farár a senior Hlohoveckého seniorátu. Jeho pôsobenie na Žilinskej synode je dokladom o jeho vážnosti a postavení medzi synodálmi. Práve Ján Fabricius bol ten, ktorý po príchode palatína Juraja Turzu do Žiliny (27. 3. 1610) ho pozdravil v mene všetkých duchovných. V deň zasadnutia synody (28. 3. 1610) vystúpil Ján Fabricius po slávnostnej reči Juraja Turzu. Za všetkých synodálov vyjadril palatínovi vďaku a úctu. Ďakoval Pánu Bohu, že evanjelická cirkev bola zachránená a zabezpečená verejnými krajinskými zákonmi. Ján Fabricius sa vyslovil k diplomatickej múdrosti Juraja Turzu, ktorý ostal počas povstania Štefana Bočkaja verný panovníkovi a zvolal synodu, aby dala cirkvi nové zriadenie. Podľa jeho slov cirkev Božia nikdy nezabudne na jeho prejav lásky.
Účastníci synody navrhli Jána Fabriciusa spolu s Jánom Ponickým a Izákom Abrahamidesom ako kandidáta na miesto superintendenta stolíc Nitrianskej, Bratislavskej a Tekovskej. Po zvolení prvých superintendentov poverila synoda Jána Fabriciusa vykonať slávnostný akt ich inštalácie. Pri tejto príležitosti Fabricius opäť predniesol reč o východe evanjelického svetla pred skonaním sveta, ktoré osvietilo aj uhorskú krajinu. Po modlitbe a kladení rúk kňazov na hlavy Eliáša Lániho a Samuela Melíka podľa obradu wittenberskej cirkvi uviedol Fabricius do úradu prvých superintendentov. Funkciu evanjelického farára a seniora Hlohoveckého seniorátu zastával Ján Fabricius až do svojej smrti v roku 1621.