Dedičstvo Žilinskej synody – poriadok služieb Božích podľa Juraja Tranovského

Podľa deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky z roku 2001 je kultúrne dedičstvo dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Z tejto definície vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky je aj kultúrne dedičstvo ECAV na Slovensku. Hmotné a nehmotné hodnoty, hnuteľné a nehnuteľné artefakty vytvorené našimi predkami od čias reformácie až po dnešok na vinici Pánovej sa pre nás evanjelikov stali autentickým posolstvom.

Nehmotným duchovným hodnotám, ktoré vytvorili evanjelici na našom území patria aj Zákony a ustanovenia Žilinskej synody, ktoré uzákonili pevné zriadenie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Jedinečnosť tohto historického fenoménu spočíva v tom, že synoda v Žiline kodifikovala všetky snahy evanjelikov na území dnešného Slovenska od vystúpenia Martina Luthera až do roku 1610, pričom svojimi zákonmi a ustanoveniami určila a zabezpečila správne smerovanie tejto kresťanskej cirkvi na ďalšie storočia.

Evanjelické služby Božie
Učenie Dr. Martina Luthera zamerané na obnovu cirkvi bolo založené na princípoch Písma svätého. Jeho vystúpenie v roku 1517 však neznamenalo okamžité zmeny v dovtedajšom bohoslužobnom poriadku. Reformácia postupne otvárala priestor k týmto zmenám. Vo vývine evanjelických služieb Božích zohrali dôležitú úlohu Lutherove spisy „Formula missae“ (1523), „Deutsche messe“ (1526) a Wittenberský poriadok (1533). Na základe reformačných názorov boli bohoslužby organizované po novom. Reformácia zaviedla do služieb Božích materinský jazyk. Úlohu chóru v evanjelických službách Božích prevzalo chrámové zhromaždenie, čím bolo cirkevnému zboru prinavrátené právo aktívnej účasti na službách Božích. Stredobodom služieb Božích sa stala kázeň, pretože Lutherova reformácia založila obnovu cirkvi na slove Božom. Súčasťami služieb Božích okrem kázania slova Božieho sa stali spev, čítanie Písma svätého a modlitby.

Trenčianske liturgické zákony
Zmena katolíckej liturgie na evanjelickú sa na našom území uskutočňovala veľmi pomaly. Naši evanjelickí predkovia kládli dôraz na čisté evanjelické učenie, na pravú vieru v Ježiša Krista, preto podstatnou zmenou bol práve dôraz na zvestovanie slova Božieho, na kázeň. Obradu venovali menšiu pozornosť, preto liturgia v evanjelických zboroch ostávala často katolícka. V priebehu 16. storočia sa v našich cirkevných zboroch postupne uskutočňovalo aj reformovanie bohoslužobných obradov, o čom svedčia závery – zákony kontubernií (seniorátov).
Výrazným medzníkom vo vývoji slovenských evanjelických služieb Božích sú Trenčianske zákony z 9. októbra 1580. Podľa cirkevného historika Jána Petríka „sú chlúbou slovenskej evanjelickej cirkvi, lebo podávajú nepopierateľný dôkaz o jej cirkevno-teologickej vyspelosti v 16. storočí...“ Tieto zákony dôsledne vychádzali z Wittenberského poriadku služieb Božích.

Kodifikovanie Wittenberského poriadku služieb Božích Žilinskou synodou
Záväznosť wittenberského smeru v službách Božích kodifikovala aj Žilinská synoda v roku 1610, keď zdôraznila potrebu zachovávať v cirkevných zboroch rovnaké obrady a bohoslužobné výkony. Bohoslužobná jednota evanjelikov mala byť dosiahnutá vydaním jednotnej Agendy. Najvýznamnejším krokom pre vybudovanie pevného základu poriadku slovenských – po Žilinskej synode evanjelických služieb Božích bolo vydanie prvého evanjelického kancionálu pod titulom „Cithara sanctorum“ v roku 1636. Juraj Tranovský (1592 Tešín – 1637 Liptovský Mikuláš) nadviazal na úsilie prvých superintendentov o jednotu služieb Božích v seniorátoch v Uhorsku. Kancionál bol vyvrcholením tvorby tohto významného evanjelického farára, náboženského spisovateľa a učiteľa. Pri jeho zostavovaní sa Tranovský opieral o Trenčianske liturgické zákony z roku 1580, ktoré pred Žilinskou synodou čiastočne zjednocovali liturgickú pestrosť na území dnešného Slovenska. Naplno prijal záväznosť synodálnych zákonov z roku 1610 a v ich duchu ukotvil poriadok služieb Božích Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

Tranovského kancionál
V tejto prvej vzorovej zbierke evanjelických piesní bolo uverejnených 414 duchovných piesní; z toho Juraj Tranovský napísal vyše 90 piesní. Tranovskeho kancionál sa skladal z dvoch hlavných oddelení: hlavné a večerné (nešporné) služby Božie. Piesne a liturgiu v kancionáli zatriedil na slávnostnú a bezslávnostnú polovicu cirkevného roku a iné príležitosti. Podľa rozdelenia piesní a podľa „Napomenutí kantorum potřebné“ (záverečná časť Cithary) zostavil Tranovský nasledujúci poriadok služieb Božích.

Poriadok služieb Božích podľa Juraja Tranovského
Služby Božie sa mali začínať INTROITOM. Tranovský neprijal introity z Trenčianskych zákonov, ale zvolil za ne predspevy „Veni, sancte Spiritus“ (voľný preklad Najsvätejší) a „Ó, Ježiši, pro své vtelení (narození, umučení, zmrtvýchvstání, vstoupení)“. Oba predspevy mali rovnaký nápev. Tranovský ich nazýval antifónami, pretože sa spievali antifonický (striedavý spev kňaza a zhromaždenia).
Za introitom nasledovali KYRIE. Tranovský miesto starokresťanského „Kyrie eleison“ podľa vzoru staročeských kancionálov zaviedol na tomto mieste piesne vytvorené na kyrie (vplyv Husovej reformácie). Sám Tranovský bol autorom viacerých piesní zložených na kyrie. Do piesní vždy zahrnul základnú myšlienku Kyrie, teda volanie k Bohu za zmilovanie a odpustenie hriechov (napr. Cithara sanctorum, č. 94, 242, 257).
Služby Božie pokračovali GLÓRIOU. Tranovský zaradil do kancionála niektoré staročeské glórie a zložil aj vlastné glórie, napr. je autorom známej glórie „Sláva Bohu na výsostiach“ (Cithara sanctorum, č. 77).
Za SALUTÁCIOU, ANTIFÓNOU (prechod ku kolekte), KOLEKTOU a EPIŠTOLOU nasledovala pieseň de tempore. Po nej spieval kňaz spred oltára EVANJELIUM. Ďalšou pevnou súčasťou slovenských evanjelických služieb Božích sa zásluhou Juraja Tranovského stalo KRÉDO. Tranovský často nahradil vtedajšie nevýstižné kréda svojimi vlastnými. V jeho krédach je Všeobecná viera kresťanská vyjadrená v duchu príslušnej doby (adventnej, vianočnej, svätodušnej, trojičnej). Jeho piesne majú trvalú hodnotu, pretože sú v súlade s Písmom svätým, apoštolským vyznaním a cirkevným učením.
Piesne spievané po kréde nazval Tranovský „modlitebné pred kázaním slova Božího“. KÁZEŇ slova Božieho (podľa reformačnej zásady stredobod služieb Božích) bola pôvodne založená len na textoch evanjelií, neskôr sa prešlo aj na text epištol. MODLITBA PO KÁZNI mala zahŕňať prosby za dôležitú potrebu kresťanstva. Po modlitbe nasledovali OZNAMY a OHLÁŠKY a spievala sa „pieseň po kázaní slova Božího“. Sviatosť Večere Pánovej bola v dobe Juraja Tranovského prisluhovaná v rámci služieb Božích.
Záverečnú časť služieb Božích tvorili ANTIFÓNA, KOLEKTA, ÁRONOVSKÉ POŽEHNANIE, pieseň za pokoj.

Evanjelické služby Božie – duchovné dedičstvo
Pri zostavovaní poriadku evanjelických služieb Božích Juraj Tranovský dôsledne vychádzal z reformačných zásad. Tým položil pevný základ, ktorý odolal rôznym smerom (pietizmus, racionalizmus) zameriavajúcim sa na zmenu charakteru služieb Božích. Od čias Tranovského sa podstata evanjelických služieb Božích u nás nezmenila. Na rozdiel od iných evanjelických cirkví v zahraničí si Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku aj v poriadku služieb Božích udržala svoj pôvodný reformačný charakter. Naša evanjelická liturgia a náboženské piesne budia v zahraničí obdiv a úctu. Je na nás, ako dokážeme ochrániť tento skvost kultúrneho duchovného dedičstva našich predkov pred nežiaducimi zmenami a zachovať ho pre ďalšie pokolenia.

LITERATÚRA
Klátik, Miloš: Prvá zákonodarná synoda ECAV. 400. výročie Žilinskej synody. In: Evanjelický posol spod Tatier, roč. 99/2009, č. 2, s. 13.
Petrík, Ján: Dejiny slovenských evanjelických a. v. služieb Božích. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1949.
Petrík, Borislav (ed.).: Evanjelická encyklopédia Slovenska. Bratislava 2001.
Zbierka zákonov Slovenskej republiky č. 91 / 2001, čiastka 39 z 20. marca 2001.
Slovenský biografický slovník VI. Matica slovenská, Martin 1994.

Zora Bakošová, Oľga Klátiková | 20.7.2010

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart