Aktá a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z roku 1610

Aktá a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z roku 1610

I. Aké je ich znenie, čo obsahujú a aký je ich význam?

Vlastné zákony a ustanovenia Žilinskej synody sú súčasťou širšie koncipovaného dokumentu, ktorý sa označuje pojmom Acta et conclusiones – Aktá a uzávery Žilinskej synody. Aktá obsahujú nielen vlastné zákony a ustanovenia, ktoré sú štylizované prostredníctvom šestnástich zákonných článkov legislatívnej povahy, ale i rad ďalších dôležitých pasáží vieroučnej a organizačnej – deklaratórnej a zápisničnej povahy o účastníkoch, konaní a rozhodnutiach Žilinskej synody.

Významnou, vstupnou zložkou dokumentu sú osobnosti – synodáli – vyhlasovatelia zákonov a ustanovení, svetskí a duchovní činitelia, ktorí po zavŕšení rokovania synody dokument vlastnoručne podpísali, potvrdili pečaťami a svojou svetskou i duchovnou garantovali. Pozoruhodné je, že nie všetci vyhlasovatelia zákonov sú medzi ich signatármi (mohlo sa stať, že na synode nemohli byť do konca) a niektorí z podpísaných nie sú uvedení medzi vyhlasovateľmi. Väčšina z nich je v súčasnosti temer neznáma – zaslúžia si preto mimoriadnu bádateľskú pozornosť.

Medzi významné pasáže dokumentu patria údaje o bohoslužobných príležitostiach synody, o vhodných formách a štruktúrach budovania cirkvi, o koncipovaní a schválení zákonov, voľbe superintendentov (Eliáš Láni, Samuel Melík, Izák Abrahamides) a ich inštalovaní, ako aj o ustanovení dozorcov (inšpektorov – námestných superintendentov), a to pre nemeckých evanjelikov (Š. Heuchelin, P. Lentz), ako aj pre evanjelikov maďarských (Š. Kürti). Tieto udalosti boli v predchádzajúcich článkoch o Žilinskej synode podrobnejšie predstavené. Menej sú však známe vlastné Zákony a ustanovenia Žilinskej synody. V krátkom článku ich nemožno predstaviť doslovne, preto ich obsah podávame v skrátenom prepise Daniela Veselého, autora známej monografie Dejiny kresťanstva a reformácie (2004):

1. Superintendenti, dozorcovia a seniori si majú všemožne dať záležať, aby čistým pravoverným učením a bezúhonnosťou života i mravov mohli svietiť svetlom ostatným pastierom a stádu.
2. Majú každoročne sami navštevovať cirkvi, a to ako len budú môcť alebo prostredníctvom svojich seniorov. Majú byť prítomní každoročne na kňazských zhromaždeniach.
3. Na vizitáciách majú zisťovať, ako kazatelia vyučujú, či vedú ľud k modlitbám a katechizáciám. Majú skúmať mravno-náboženský život kazateľov a ich vzťahy s cirkevníkmi.
4. Všetky dôchodky kostolov, fár, škôl a nehnuteľností majú evidovať a chrániť.
5. Kazateľov a učiteľov majú brániť proti každému bezpráviu a pohaneniu.
6. Majú ustáliť jednotné obrady a agendu. Maďarských kazateľov netreba nútiť, aby nosili kamže.
7. Kandidátov súcich vekom a bezúhonnosťou života majú komisionálne skúšať a vysvätiť podľa poriadku wittenberskej cirkvi. V záujme prehlbovania vedomostí môžu ísť do zahraničia, a to s odporúčaním superintendentov. Pred vysvätením musia bezvýhradne podpísať Knihu svornosti.
8. V prípade zákonného vyšetrovania nech si superintendenti prizvú práva znalé, ale nezainteresované osoby.
9. Pri súdení nepravého učenia, cudzoložstva a iných mimoriadnych hriechov niektorého kňaza nech si superintendent zvolá mužov znalých práva, ktorí preskúmajú vinu a usvedčeného zbavia hodnosti, vylúčia, odnímu mu plat a odovzdajú politickej vrchnosti na potrestanie. Menšie prečiny nech odovzdajú seniorom a inšpektorom.
10. Kňaz na faru povolaný má sa najprv predstaviť superintendentovi, inšpektorovi a seniorovi, aby preukázal, že má zákonné povolanie a osvedčil svoj súhlas v živote a v učení.
11. Kto je vo svojom bratstve nespokojný s rozsudkom seniora a jeho dekanov, môže sa odvolať k superintendentovi, ktorý ho posúdi a môže dať preskúmať v tom istom alebo inom bratstve.
12. Superintendent má spravovať a súdiť nie podľa privátnej chúťky a osobnej mienky, ale podľa zákonov. Zatvrdilých po jednom alebo druhom napomenutí nech vyobcuje a o svojom rozhodnutí informuje vrchnosť, seniorov a inšpektorov.
13. Predvolanie kňaza má superintendentovi vybaviť senior alebo inšpektor prostredníctvom iného kňaza.
14. Politická vrchnosť má na požiadanie superintendenta alebo inšpektora zastať sa a chrániť superintendentov, inšpektorov alebo farárov pred urážkami..
15. Výsady, predpráva a slobody niektorých bratstiev, ak sa neprotivia ustanoveniam synody, nech ostanú v úžitku.
16. Na zachovanie predneseného bola superintendentom predpísaná prísaha.

Text superintendentskej prísahy bol pričlenený k šestnástemu zákonu (kánonu, článku) Žilinskej synody. Jej vieroučný základ je principiálne ukotvený v Písme svätom, Augsburskom vyznaní a Formule svornosti. Text prísahy, ktorý superintendenti Eliáš Láni, Samuel Melík a Izák Abrahamides skladali, uvádzame v znení slovenského prekladu Jura Janošku, ktorý Zákony a ustanovenia Žilinskej synody publikoval v jubilejnej edícii v publikácii O synode Žilinskej (1910):

Ja N. N., slova Božieho kazateľov superintendent, prisahám pred tvárou večného Boha, Otca, Syna a Ducha svätého a sľubujem, že v živote svojom, verejne i súkromne, nijaké iné učenie nebudem učiť a napomáhať, jedine to, ktoré je obsiahnuté v Písmach prorockých a apoštolských a ktoré je ukotvené vo vyznaní augsburskom, v Augsburgu cisárovi Karolovi V. roku 1530 predloženom, a ktoré sa vo Formule svornosti obsiahnuté nachádza. Starostlivo a prísne budem dbať na to, aby toto vyznanie i páni seniori i páni slova Božieho kazatelia do mojej starostlivosti zverení vyznávali a učili. Pánom farárom cirkvi i celému stádu, mne podriadenému, budem sa usilovať s pomocou milosti Ducha Svätého byť takým predstaveným, ako sa svedčí na dobrého a verného pastiera duší a slova Božieho kazateľa. Usilovať sa ďalej budem zachovávať zákony, ktoré predpísané sú duchovným jednotlivých kontubernií, stolíc a dištriktov i mne v úrade superintendenta. Budem sa starať, aby všetkými i jednotlivcami pod môj dozor patriacimi boli zachovávané a nasledované. Toto všetko chcem zo všetkých síl svojich plniť. Pri tom nech mi pomáha Boh Otec, Syn i Duch Svätý a moja kresťanská viera. Amen.

Prijatie Zákonov a ustanovení Žilinskej synody a prísaha prvých superintendentov boli historickým okamihom: predstavujú zrod evanjelickej a. v. cirkvi vo vtedajšom Uhorsku a počiatok jej budovania až po naše časy. Bol to mimoriadny historický medzník: evanjelická cirkev deklarovala svoju vieroučnú platformu na báze lutherskej reformácie, Augsburského vyznania a Knihe svornosti, a stala sa nezávislou na predpisoch a riadiacich úkonoch vtedajších predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi. Podstatná väčšina signatárov reprezentovala hornouhorské (etnicky slovenské) stolice. To predznamenalo nielen smerovanie konfesionálneho vývoja na Slovensku, ale malo aj závažné dôsledky na vývoj a uplatňovanie biblickej češtiny, resp. predspisovnej slovenčiny v bohoslužobnom jazyku evanjelických kresťanov na Slovensku. Prostredníctvom evanjelických katechizmov, kancionálov, modlitebníkov, agend, kázňových textov, biblických výkladov, ale i duchovnej poézie, prózy a drámy písanej a komunikovanej v domácom zrozumiteľnom jazyku upevňovalo sa v evanjeliovej zvesti kresťanstvo a postupne sa – prostredníctvom duchovne kultivovaného jazyka – formovalo a prehlbovalo slovenské národné vedomie. Žilinská synoda si z týchto závažných dôvodov zasluhuje mimoriadnu duchovnú, vedeckú i kultúrnu pozornosť, a to tak evanjelických Slovákov, ako i celého Slovenska. Obrazne povedané: v bývalom Uhorsku začala zakresľovať budúcu mapu Slovenska. Preto – nad akúkoľvek pochybnosť – patrí ku kľúčovým udalostiam novodobých slovenských dejín.

II. Ako vychádzali a kde sa nachádzajú?

Známe sú ako „Zákony Žilinskej synody“ – Zákony synodálne: tak ich nazval pred sto rokmi Jur Janoška pri príležitosti ich slovenského jubilejného vydania v liptovskosvätomikulášskom Tranosciu v knižočke O synode Žilinskej. Tak ich nazýva i Daniel Veselý vo svojich Dejinách kresťanstva a celý rad ďalších autorov, ktorí o nich písali alebo sa na ne odvolávali. Iní používali (používajú) iné označenia. Označujú ich ako „akty“, „práce“, „kánony“, „deje“, „zákonné články“, „žilinské články“, „závery“, „uzavretia“ či „ustanovenia“ Žilinskej synody. Našli by sa aj ďalšie označenia dokumentu, ktorého úplný latinský názov znie Acta Et Conclvsiones Conventvs Sev Synodi Centorvm Inclyti Hungariae Regni Baronum, Magnatum et Nobilium, nec non Legatorum et Ministrorum Augustanae Confessionis, ex Decem Cis-Danubianis Comitatibus Zolnae congregatorum, Anno Domini MDCX. diebus 28., 29. et 30. Martij. Aj preto Jozef Ľudovít Holuby – v ich ďalšom jubilejnom vydaní v roku 1910 – zákony označuje ako Práce a uzavretia konventu čili Synody istých Slavného Kráľovstva Uhorského Barónov, Veľmožov a Zemanov, jako aj poslancov a Duchovných Augšpurského Vyznania z desiatich Preddunajských Stolíc, sejdených v Žiline roku Páně MDCX. vo dňoch 28., 29., 30. marca. Holuby, ako vidno, prekladá latinský názov doslovne – Janoška tak na rozdiel od Holubyho robí až v podtitule: pojmu „Zákony synodálne“ dáva v hlavnom názve prednosť pred „Dielami a uzavretiami“.

Vyslovujeme presvedčenie, že v tejto otázke je žiaduca dohoda o jednotnom slovenskom názve historického dokumentu Žilinskej synody. Veď ide o kľúčový pojem pre dejiny evanjelickej cirkvi a. v. u nás, a to tak v jej historickej fáze uhorskej, ako i slovenskej. Taká dohoda by bola žiaduca nielen z ohľadu jazykového či terminologického, ale aj z aspektu moderných vyhľadávacích jazykov spätých s informatizáciou a digitalizáciou dokumentov, a to v záujme ich rýchleho a kompetentného plnotextového vyhľadania a sprístupňovania. Podľa svojho historického označenia – Acta Et Conclvsiones, ale i na základe ďalších používaných názvov by mohli byť označované ako Akty a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody.

V naznačených súvislostiach sa neraz vyskytuje otázka, či je verejnosti dostatočne známe, ako sú Akty a uzávery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody bibliograficky zdokumentované, kde sa nachádzajú a či sú dostupné ich originálne texty, rukopisné i tlačené.

Túto otázku – okrem iného – inšpiroval nedávny unikátny objav: v nespracovaných rukopisných fondoch Slovenskej národnej knižnice v Martine – v rámci výskumu pergamenov v roku 2008 krátko pred 400. výročím Žilinskej synody – objavil historik knižnej kultúry Dr. Ľubomír Jankovič, CSc., rukopisný dokument v latinskom jazyku pôvodne patriaci do šľachtickej knižnice Turzovcov, ktorého názov je Synodus Solnensis Augustanae Confessionis sub Palatino Comiti Georgio Thurzo celebrata Acta Originalia. Pri rozbore textu sa ukázalo, že ide o originálny zápis Aktov a záverov – Zákonov a ustanovení Žilinskej synody, vyhotovený roku 1610 v Žiline a „potvrdený“ podpismi a pečaťami v Žiline prítomných synodálov. Rukopis sa do Slovenskej národnej knižnice dostal kúpou 30. mája 1958. Pre Maticu slovenskú – Slovenskú národnú knižnicu rukopis za vtedajších 2 800 korún československých zakúpil doc. Dr. Augustín Baník. Aj keď dnes nevedno, kto a kde mu rukopis ponúkol, predsa vysoko oceňujeme prezieravú akvizíciu skúseného bibliotekára a archivára, začas správcu Slovenskej národnej knižnice, ktorý v predmetných „originálnych aktoch“ rozpoznal významný dokument slovenského kresťanského i národného kultúrneho dedičstva a principiálne prispel k jeho záchrane. Dnes sa môžeme dôvodne domnievať, čo by sa bolo bývalo stalo, keby bol rukopis kúpil priekupník vzácnych rukopisov. Slovensko by o vzácny prameň evanjelických dejín slovenských, ale i uhorských a európskych, nepochybne prišlo, ako sa v minulosti stalo už v mnohých prípadoch.

Často možno počuť otázku: Kde a ako sa možno zoznámiť s textom Zákonov a ustanovení Žilinskej synody? Na túto otázku treba odpovedať v duchu postupov „našich čias“, t. j. bibliograficky, historicky i digitálne. Aj preto sa Slovenská národná knižnica v Martine sa usilovala získať grant Ministerstva kultúry SR s cieľom vydať objavené Akty a uzávery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody v podobe knižného faksimile pôvodného rukopisu s prílohami, t. j. s diplomatickým prepisom latinského textu, aktuálnym slovenským prekladom, a so sprievodnými vedeckými staťami a štúdiami, ako aj bibliografiou Žilinskej synody a malým biobibliografickým slovníkom signatárov. Popri predpokladanej knižnej edícii Slovenská národná knižnica dokument sprístupnila v elektronickej forme na svojej webovej stránke, pričom vystavila nielen unikátny rukopis, ale i najdôležitejšie tlačené vydania Zákonov a ustanovení Žilinskej synody, ktoré sú v súčasnosti zachované iba prostredníctvom niekoľkých doslova unikátnych tlačou vydaných exemplárov. Dôležitú správu o najstarších edíciách – v nadväznosti na Riznerovu Bibliografiu – vytvoril Dr. Ján Čaplovič v Bibliografii tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700 (Martin 1972), v ktorej upozornil na ich prvé a druhé vydanie, ktoré vyšli v Bardejove u Jakuba Klösa (obe pravdepodobne v roku 1610). Prvé unikátne vydanie sa, žiaľ, na Slovensku nenachádza. Vlastní ho napríklad Széchenyiho štátna knižnica v Budapešti a pochádza zo slovenskej knižnice Jura Ribaya. Druhé vydania z toho istého roku vlastní Slovenská národná knižnica v Martine, ale i Lyceálne knižnice v Bratislave a Kežmarku. Tretie vydanie edične pripravil Daniel Krman ml., ktorý sa mimoriadne zaslúžil dokumentáciu Žilinskej synody. Vyšlo v roku 1708 v známej dadanovskej tlačiarni v Žiline. Obsahuje nielen Zákony a ustanovenia Žilinskej synody (1610), ale i základné články Spišsko-podhradskej synody (1614) a Ružomberskej synody (1707). Opäť ide o unikátne vydanie, ktoré sa nachádza v Lyceálnej knižnici v Bratislave. O ďalšie z pozoruhodných vydaní Zákonov a ustanovení sa zaslúžil napríklad Samuel Ambrózy (Ambrosius), ktorý ich sprístupnil v ročenke Annales Evangelici e Provinciarum Domvi Austriacae Haereditarivm (Banská Bystrica 1803). Akty a závery viacerých významných synod – Žilinskou počínajúc a Peštianskou (1791) končiac – vrátane odkazov na bohatú literatúru k dejinám evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku publikoval aj banskoštiavnický superintendent Ján Seberini v diele Corpus maxime memorabilium synodorum (Budapešť 1848).

Popri latinských edíciách existujú i latinské rukopisné odpisy Zákonov a ustanovení. Jeden zo známych odpisov sa napr. nachádza v 1. zväzku protokolov hornotrenčianskeho kontubernia a je uložený v súbore dokumentov k dejinám Trenčianskeho seniorátu v Tranovského knižnici v Liptovskom Mikuláši.

Známe sú i viaceré slovenské preklady. Jeden z nich vydal Alexander Lombardini v Sborníku československom: od Šumavy k Tatrám (1898). Pozornosť vzbudzuje paralelnou edíciou latinského originálu a slovenského prekladu. V roku 1910 vyšli knižne v úvode tohto článku vyznačené dva slovenské preklady, ktoré pripravili nezávisle od seba Jur Janoška a Jozef Ľudovít Holuby, ktorý Zákony a ustanovenia Žilinskej synody zasadil do rámca Stručného nástinu dejín Starobylej církve ev. a. v. žilinskej (Zsolna). Holuby túto knižku vydal i v maďarskom jazyku.

Ďalšie odpisy, ale aj preklady sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať v evanjelických knižniciach a archívoch (jeden z odpisov napr. opatruje Archív Generálneho biskupského úradu ECAV v Bratislave) alebo aj v ďalších ustanovizniach. Bolo by žiaduce ich čo najskôr identifikovať, digitalizovať a vystaviť na domovských stránkach vlastníckych inštitúcií, príp. hostiteľsky na stránke Slovenskej národnej knižnice s cieľom vytvoriť navzájom prepojenú integrovanú elektronickú knižnicu Zákonov a ustanovení Žilinskej synody. Základ takejto elektronickej knižnice bol na internete sprístupnený 30. marca 2010 – v deň 400. výročia zavŕšenia Žilinskej synody.

Naznačený úmysel Slovenskej národnej knižnice nie je jednorazový, ale systémový. Chce byť impulzom k vybudovaniu veľmi žiaducej – klasickej i elektronickej – integrovanej edície, resp. edície faksimílií všetkých významných slovacikálnych kresťanských pamiatok, ktoré by v nasledujúcom období vychádzali pod názvom Pramene k duchovným dejinám Slovenska, a to tak, ako ju inšpiroval vzácny slovenský slavista prof. Ľubomír Ďurovič.

Takáto vízia si nepochybne bude vyžadovať veľa požehnania – porozumenia, tím vzdelaných, myšlienke oddaných bádateľov, ale i veľkorysú podporu inštitúcií spravujúcich slovenské kultúrne dedičstvo. Investícia sa nepochybne vráti: prejaví sa v znalostiach slovenských kresťanských dejín, ale i v hrdosti na dielo našich otcov vo viere.

EPST 13 – 14/2010,s. 27; 15/2010, s. 13

Literatúra:
Acta Et Conclvsiones Conventvs Sev Synodi Centorvm Inclyti Hungariae Regni Baronum, Magnatum et Nobilium, nec non Legatorum et Ministrorum Augustanae Confessionis, ex Decem Cis-Danubianis Comitatibus Zolnae congregatorum, Anno Domini MDCX. diebus 28. 29. et 30. Martij. Psalm LXVIII. Ephes. I. Confirma hoc Deus quod operatus es in nobis. Bartphae : Jacobus Kleos excudebat, 1610? 4°. A4 – B3 [= 7] list. – ČAPLOVIČ, Ján. Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. I. Zázn. č. 120.
Acta Et Conclvsiones Conventvs Sev Synodi Centorvm Inclyti Hungariae Regni Baronum, Magnatum et Nobilium, nec non Legatorum et Ministrorum Augustanae Confessionis, ex Decem Cis-Danubianis Comitatibus Zolnae congregatorum, Anno Domini MDCX. diebus 28. 29. et 30. Martij. Psalm LXVIII. Ephes. I. Confirma hoc Deus quod operatus es in nobis. Bartphae : Jacobus Kleos excudebat, 1610? 4°. A4 – B4 [=8] list. – ČAPLOVIČ, Ján. Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. I. Zázn. č. 121.
Acta Et Conclusiones Conventus Sev Synodi Certorum Inclyti Hungariae Regni Baronum Magnatum, & Nobilium, nec non Legatorum & Ministrorum Augustanae Confesionis, ex Decem Cis-Danubianis Comitatibus, Solnae Congregatorum Anno Domini MDCX. diebus 28. 29. & 30. Martii I. Corint. XIV. Omnia rite, & december fiant in Ecclesia. Psalm. 68.29, confirma hoc Deus, quod operatus es in nobis! Cum Originali fideliter collata Recusaque Solnae. [Žilina] : per Wilhelmum Kauder, Anno M.DCCVIII. [1708]. 20 l.; 8 °. – Vydané spolu so zákonmi a uzneseniami Spišskopodhradskej (1614) a Ružomberskej synody (1707). - KLIMEKOVÁ, Agáta – AUGUSTÍNOVÁ, Eva – ONDROUŠKOVÁ, Janka. Bibliografia územne slovacikálnych tlačí 18. stor. I. Zázn. č. 36.
Acta Et Conclvsiones Conventvs Sev Synodi Centorvm Inclyti Hungariae Regni Baronum, Magnatum et Nobilium, nec non Legatorum et Ministrorum Augustanae Confessionis, ex Decem Cis-Danubianis Comitatibus Zolnae congregatorum, Anno Domini MDCX. diebus 28. 29. et 30. Martij. Ed. Samuel Ambrosius. In Annales Evangelici e Provinciarum Domvi Austriacae Haereditarivm, 1803, roč. 9, s. 60 – 75.
Acta Et Conclvsiones Conventvs Sev Synodi Centorvm Inclyti Hungariae Regni Baronum, Magnatum et Nobilium, nec non Legatorum et Ministrorum Augustanae Confessionis, ex Decem Cis-Danubianis Comitatibus Zolnae congregatorum, Anno Domini MDCX. diebus 28. 29. et 30. Martij. Ed. Ján Seberini. In Corpus maxime memorabilium synodorum augustanae confessionis in Hungaria. Pesthini : typ. Heckenast Landerer, 1848. 165 s. – Vydané spolu so zákonmi a uzneseniami Spišskopodhradskej synody (1614), Šintavského konzistória (1622), Ružomberskej synody (1707) a Peštianskej synody (1791).
LOMBARDINI, Alexander. Palatín gróf Ďuro Thurzo z Betlenoviec. In Sborník československý : Od Šumavy k Tatrám. Ed. Karol Salva, Karol Kálal. Ružomberok : Tlačou kníhtlačiarne Karola Salvu, 1898, s. 210 – 260.
HOLUBY, Jozef Ľudovít. Stručný nástin dejín starobylej cirkve ev. a v. Žilinskej. Budapešť : Viktor Hornyánszky, 1910. 42 s.
HOLUBY, József. A régi zsolnai ág. Hitv. Evang. Egyházközség történetének rövid vázlata Az 1610. Évi zsolnai zsinat jubiláris emlékére kiadva. Budapest : Viktor Hornyánszky, 1910. 45 s.
JANOŠKA, Jur. O synode Žilinskej. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1910. 32 s.
KVAČALA, Ján. Dejiny reformácie na Slovensku. Liptovský Sv. Mikuláš, 1935. 304 + XIV s.
VESELÝ, Daniel. Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2004. 384 s.