Územné usporiadanie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Uhorsku po Žilinskej synode roku 1610

Naši predkovia sa už pred rokom 1610 pokúšali o územné zriadenie cirkvi. Zbory sa najskôr združovali do bratstiev, kontubernií, seniorátov, ktoré sa združovali do väčších celkov – superintendencií. V sedemdesiatych rokoch 16. storočia tak spojením maďarských seniorátov na oboch strán Dunaja vznikla Matúšovská superindencia. Medzi rokmi 1580 a 1590 sa z troch kontubernií, seniorátov – Štítnického, Muránskeho a Malohontianskeho – vytvoril spoločný Gemerský seniorát, označovaný aj ako Muránska superintendencia. Základným znakom týchto superindentencií však bolo, že superintendenti nemali všetky právomoci, ktoré prislúchajú biskupovi – chýbalo im napr. právo ordinácie alebo vizitácie.

Do konca 16. storočia senioráty do značnej miery podliehali katolíckej cirkevnej vrchnosti. Až Žilinská synoda v roku 1610 priniesla úplné organizačné osamostatnenie evanjelikov od rímskokatolíckej cirkvi. Zástupcovia evanjelických seniorátov a stolíc na synode v Žiline zriadili tri superintendencie – Nitriansku, Brezniansku a Bytčiansku. Súčasne zvolili troch superintendentov, ktorí ich mali spravovať.

Do Nitrianskej (Bojnickej) superintendencie patrili zbory a senioráty Nitrianskej, Prešporskej a Tekovskej stolice a do roku 1613 aj maďarské senioráty, ktoré boli neskôr vyčlenené do Matúšovskej superintendencie. Prvým superintendentom bol Izák Abrahamides Hrochotský. Breznianska (Banská) superintendencia združovala cirkevné zbory a senioráty Zvolenskej, Hontianskej, Turčianskej a Novohradskej stolice. Prvým superintendentom sa stal Samuel Melík. Bytčianska (Trenčianska) superintendencia zahŕňala cirkevné zbory a senioráty Trenčianskej, Oravskej a Liptovskej stolice. Jej prvým superintendentom bol Eliáš Láni.



Obr. 1: Evanjelická cirkev augsburského vyznania po roku 1610

Po Žilinskej synode si na základe povolenia palatína Juraja Turzu aj Gemerský seniorát zvolil svojho superintendenta, jeho právomoci však boli obmedzené.

Na synode, ktorá sa konala roku 1613 v Šintave, na žiadosť maďarských evanjelikov palatín Juraj Turzo obnovil Matúšovskú superintendenciu, ktorej územie sa čiastočne prekrývalo s územím Nitrianskej a Breznianskej superintendencie. Jej superintendentom sa stal seredský a levický farár Mikuláš Gőncz.

Na zákonodarnom cirkevnom zhromaždení v roku 1614, ktoré sa konalo v Spišskom Podhradí, boli utvorené ďalšie dve superintendencie: Spišsko-Šarišská superintendencia, ktorá združovala spišské senioráty (Spišský mestský, Hornopopradský, Dolnopopradský, Hornohornádsky, Dolnohornádsky, Ľubovniansky, Dunajecký a Spišský banský), Šarišský a Zemplínsky seniorát. Za superintendenta tu bol zvolený Štefan Xylander. Súčasne bola utvorená aj Superintendencia slobodných kráľovských miest, do ktorej patrili cirkevné zbory v mestách Bardejov, Košice, Levoča, Prešov, Sabinov, Veľký Šariš a od roku 1615 aj Kežmarok. Od roku 1619 sa právomoc superintendenta tejto superintendencie rozšírila na zbory Spišsko-šarišskej superintendencie. Prvým superintendentom sa stal Peter Zabler.



Obr. 2: Evanjelická cirkev augsburského vyznania po roku 1614

Mapky, ktoré uverejňujeme s láskavým dovolením autorov, spracovali riešitelia projektu Historický atlas evanjelickej cirkvi na Slovensku Mojmír Benža a Dagmar Kusendová.
Podklady k sprievodnému textu sme čerpali z Evanjelickej encyklopédie Slovenska (Bratislava 2001).

Ing. Dušan Vagaský  | 22.5.2010

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart