< | 1 2 3 4>

Dejiny ECAV na Slovensku od Žilinskej synody do r. 1928

Stručný prehľad

 

Mgr. Miloš Klátik, PhD. | 20.7.2010

viac

Dedičstvo Žilinskej synody – poriadok služieb Božích podľa Juraja Tranovského

Podľa deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky z roku 2001 je kultúrne dedičstvo dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Z tejto definície vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky je aj kultúrne dedičstvo ECAV na Slovensku. Hmotné a nehmotné hodnoty, hnuteľné a nehnuteľné artefakty vytvorené našimi predkami od čias reformácie až po dnešok na vinici Pánovej sa pre nás evanjelikov stali autentickým posolstvom.

 

Zora Bakošová, Oľga Klátiková | 20.7.2010

viac

Spišskopodhradská synoda 1614

(Zriadenie evanjelickej cirkevnej správy na Spiši a v Šariši)

 

PhDr. Božena Malovcová | 20.7.2010

viac

Vplyv Poľska na evanjelickú cirkev v spišských zálohovaných mestách

Vystúpenie Martina Luthera proti predávaniu odpustkov dominikánskeho mnícha Jána Tetzela 31. októbra 1517, keď pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu svojich 95 výpovedí proti odpustkom a ďalším cirkevným priestupkom, bolo známe v Uhorsku už koncom roka 1518. V roku 1520 v Ľubici učiteľ Tomáš Preissner prečítal na kazateľnici 95 Lutherových výpovedí a v roku 1521 zaslal svoje spisy štiavnickému farárovi Gregorovi. [1]

 

PhDr. Zuzana Kollárová, PhD.  | 20.7.2010

viac

Najdôležitejšie charakteristické momenty prvej evanjelickej krajinskej synody na území Slovenska

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku má za sebou do dnešných čias necelých päť storočí trvajúcu púť. Zásluha našich predkov spočíva v tom, že sa stali stúpencami Lutherových myšlienok, ktoré iniciovali obnovu kresťanskej cirkvi. Naši predkovia pri obnove tohto spoločenstva veriacich Ježiša Krista kládli veľký dôraz na to, aby stáli vždy pevne na princípoch Písma svätého. Týmto principiálnym postojom dali základ vierovyznaniu jednej z viacerých viditeľných kresťanských cirkví. na území dnešného Slovenska. Cirkev sa viditeľnou stáva tam, kde sa zvestuje slovo Božie, prisluhujú sa sviatosti, tam, kde má svoje učenie – vierovyznanie a organizáciu.

 

Mgr. Miloš Klátik, PhD. | 22.5.2010

viac

Územné usporiadanie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Uhorsku po Žilinskej synode roku 1610

Naši predkovia sa už pred rokom 1610 pokúšali o územné zriadenie cirkvi. Zbory sa najskôr združovali do bratstiev, kontubernií, seniorátov, ktoré sa združovali do väčších celkov – superintendencií. V sedemdesiatych rokoch 16. storočia tak spojením maďarských seniorátov na oboch strán Dunaja vznikla Matúšovská superindencia. Medzi rokmi 1580 a 1590 sa z troch kontubernií, seniorátov – Štítnického, Muránskeho a Malohontianskeho – vytvoril spoločný Gemerský seniorát, označovaný aj ako Muránska superintendencia. Základným znakom týchto superindentencií však bolo, že superintendenti nemali všetky právomoci, ktoré prislúchajú biskupovi – chýbalo im napr. právo ordinácie alebo vizitácie.

 

Ing. Dušan Vagaský  | 22.5.2010

viac

Postavenie po nemecky a maďarsky hovoriacich evanjelikov na území dnešného Slovenska

Lutherovo reformačné učenie, ktoré bolo zamerané na obnovu cirkvi, sa výrazne prejavilo okrem vieroučnej oblasti aj v oblasti vzdelania laikov. Jeho prínos spočíval v tom, že viera a otázky viery sa nemali týkať len vzdelaného kléru, ale mali platiť všeobecne, teda aj pre neordinovaných. Účasť laikov na správe cirkvi a rozšírenie práv ľudu na jej správe patrila k základným zásadám reformácie. Cirkev mohla túto zásadu plniť za predpokladu, že bohoslužobný jazyk bude zrozumiteľný veriacim. Zavádzanie materinskej reči namiesto latinčiny do bohoslužobného života cirkvi bolo ďalšou reformačnou zásadou. Reformácia umožňovala každému národu preklady Biblie do svojej národnej reči, a tým ju sprístupňovala širším vrstvám. Túto reformačnú zásadu plne rešpektovala aj Žilinská synoda, ktorá v dejinách slovenského národa znamenala prvé inštitucionalizované uznanie slovenskosti územia dnešného Slovenska. Rozhodnutia účastníkov synody sú dôkazom toho, že sa v nich pamätalo aj na duchovné potreby iných národností – Nemcov a Maďarov.

 

Mgr. Zora Bakošová | 22.5.2010

viac

Aktá a závery – Zákony a ustanovenia Žilinskej synody z roku 1610

I. Aké je ich znenie, čo obsahujú a aký je ich význam? Vlastné zákony a ustanovenia Žilinskej synody sú súčasťou širšie koncipovaného dokumentu, ktorý sa označuje pojmom Acta et conclusiones – Aktá a uzávery Žilinskej synody. Aktá obsahujú nielen vlastné zákony a ustanovenia, ktoré sú štylizované prostredníctvom šestnástich zákonných článkov legislatívnej povahy, ale i rad ďalších dôležitých pasáží vieroučnej a organizačnej...

 

Miloš Kovačka | 30.4.2010

viac

Zákony Žilinskej synody – vieroučný a organizačný základ pre zachovanie augsburského vyznania

Vieroučný základ našej cirkvi predstavuje augsburské vierovyznanie, ktoré vychádza z Písma svätého. Definitívne bolo prijaté na Žilinskej synode v spojitosti s ordinačnou prísahou superintendenta. Zákony a ustanovenia Žilinskej synody sa stali vzorom pre dištriktuálne a seniorálne poriadky. Texty zákonov a ustanovení prvej zákonodarnej synody sa šírili prostredníctvom odpisov (rukopisov), alebo tlačou. Tieto exempláre spolu so seniorálnymi pravidlami boli dôležitými nositeľmi vieroučného a organizačného základu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania určeného Žilinskou synodou. Stali sa nemými svedkami o vieroučnom živote našich predkov. V Ústrednom archíve ECAV na Slovensku sú uložené dva exempláre zákonov a ustanovení Žilinskej synody.

 

Zora Bakošová | 29.4.2010

viac

Izák Abrahamides (Hrochotský)

Izák Abrahamides bol významným superintendentom našej cirkvi začiatkom 16. storočia. Narodil sa v roku 1557 v Hrochoti.

 

Andrej Hajduk | 8.4.2010

viac

< | 1 2 3 4>


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart