K zdaňovaniu príjmov cirkevných zborov

Nakoľko sa na Generálnom biskupskom úrade ECAV na Slovensku stretávame s otázkami, ktoré súvisia s problematikou zdaňovania príjmov cirkevných zborov, na niektoré z nich sme sa opýtali za Vás (uverejnené v EPST 4/2009, s. 10).

1.Je príjem z predaja pozemku predmetom dane podľa § 12 odseku (2)?
Všeobecne platí, že predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka. Výnimku z tejto zásady stanovuje napr. § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú „príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43“. Predmet dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, je teda oproti ostatným daňovníkom, napr. oproti obchodným spoločnostiam, podstatne zúžený.
V ustanovení § 12 ods. 2 nie je bezvýznamné spojenie „a to vrátane“. Týmto slovným spojením chcel zákonodarca vyjadriť, že nie každý príjem z predaja majetku je predmetom dane, ale len taký príjem z predaja majetku, ktorý bol používaný pri činnosti, z ktorej sa dosahuje zisk alebo sa dá zisk dosiahnuť (napr. ak by nezisková organizácia vyrábala a predávala nejaké upomienkové predmety). To zároveň znamená, že u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, nie každý príjem z predaja majetku je predmetom dane. Paralelu možno nájsť v ustanovení § 6 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj „príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka“.
Pokiaľ by zákonodarca chcel zdaniť každý príjem z predaja majetku, potom v ustanovení § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov by bolo uvedené, že predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú „príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, príjmy z reklám, príjmy z členských príspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43“. V takomto znení by príjem z predaja majetku bol jednoznačne predmetom dane, a to bez ďalšieho skúmania, či sa používal alebo nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane.

2. Je príjem z predaja majetku oslobodený podľa § 13 odseku (1) písmena a)? Alebo je predaj pozemku považovaný za činnosť, ktorá je už podnikaním, a teda podľa toho istého paragrafu, odseku a písmena už oslobodená od dane nie je?
Podľa citovaného ustanovenia od dane sú oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Z podstaty veci vyplýva, že od dane môžu byť oslobodené len tie príjmy, ktoré sú predmetom dane, t. j. príjmy plynúce z činnosti, ktorými sa dosahuje zisk alebo sa dá zisk dosiahnuť (teda nie akýkoľvek príjem).
Príjem plynúci z jednorazového predaja majetku (napr. pozemku získaného v reštitúcii) nie je príjmom z podnikania, ale zároveň nie je ani príjmom z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom. Príjem z predaja majetku, ktorý sa nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane (napríklad na základe nájomnej zmluvy), nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov, preto tento príjem nie je potrebné oslobodzovať podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona.

3. Ak je príjem z predaja pozemku predmetom dane a nie je oslobodený, je možné postupovať podľa § 17 odseku (16) a teda do základu dane dať iba rozdiel, o ktorý príjem predaj prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie?
Problematiku predmetu dane a oslobodenia od dane je rozpracovaná už v predchádzajúcich odpovediach. Podľa druhej vety § 17 ods. 16 zákona č. 595/2003 Z. z. pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie. Tu je potrebné uviesť, že táto veta bola do predmetného ustanovenia doplnená zákonom č. 659/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2005. Novelizované ustanovenie teda de facto zdaňuje aj príjem z predaja hmotného majetku, ktorý daňovník (§ 12 ods. 3) nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane. Druhá veta ustanovenia § 17 ods. 16 nie je teda celkom v súlade s § 12 ods. 2, ktorý osobitne definuje predmet dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie.
Napriek uvedenému možno urobiť záver, že ustanovenie § 17 ods. 16 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2005 ukladá daňovníkom povinnosť zdaniť aj príjem z predaja hmotného majetku, ktorý nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane. Samozrejme, že daňovník môže uplatniť výdavok v zmysle tohto ustanovenia. Zároveň ale v zmysle tohto ustanovenia vyplýva, že prípadná strata z tohto predaja neovplyvňuje základ dane daňovníka, keďže do základu vstupuje len rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí.

4. Ako oceniť majetok získaný v reštitúcii? Ktorý z odsekov § 25 je možné na ocenenie takto získaného majetku použiť?
Na ocenenie reštituovaného majetku na daňové účely a na účely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa uplatní reprodukčná obstarávacia cena v zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Reprodukčnou obstarávacou cenou sa podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve oceňuje majetok získaný bezodplatne a rozumie sa ňou cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje (v danom prípade ku dňu nadobudnutia reštituovaného majetku).
Na základe uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ sa predaj pozemku uskutoční s nepatrným odstupom od jeho nadobudnutia v reštitúcii, nebude čo zdaniť, pretože cena, ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí (reprodukčná obstarávacia cena), bude pravdepodobne rovnaká ako predajná cena. Nevznikne tak rozdiel zahrňovaný do základu dane v zmysle § 17 ods. 16 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Cieľom tohto článku bolo napomôcť cirkevným zborom orientovať v daňovej problematike na základe podnetov, ktoré sme priamo z cirkevných zborov na našom úrade zaevidovali. Každý cirkevný zbor ako organizačná jednotka so samostatnou právnou subjektivitou a registráciou u miestne príslušného správcu dane však sám zodpovedá za spracovanie daňového priznanie.

Marta Stašiniaková, hlavná ekonómka GBÚ | 5.2.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart