ESŠ v Martine a zahraniční Slováci

ESŠ v Martine a zahraniční Slováci

S cieľom poznať situáciu a potreby zahraničných Slovákov žijúcich vo Vojvodine usporiadala Evanjelická spojená škola v Martine pre svojich žiakov besedu, na ktorú boli pozvaní vzácni hostia – tri učiteľky pôsobiace vo Vojvodine.
Projekt s názvom „Zemou inde, predsa spolu“ je na Evanjelickej spojenej škole v Martine dobre známy ako ZIPS. V rámci projektu sú žiaci zapojení do rozličných aktivít, s cieľom lepšie rozumieť tomu, komu chcú aj tento rok pomáhať.

Okrem osobnostného a akademického rastu každého žiaka vedie Evanjelická spojená škola v Martine (ďalej ESŠ) svojich žiakov aj k participácii na živote iných a k dávaniu. Aj preto sa vedenie školy v rámci Veľkonočného sociálneho projektu tohto roku rozhodlo pomôcť Slovákom žijúcim vo Vojvodine, v samostatnom kraji na severe Srbska, kde v súčasnosti žijú necelé 3 percentá Slovákov.

Zahraničné Slovenky predstavili žiakom historický kontext federalizovanej Juhoslávie, keď sa Vojvodinský autonómny kraj (Vojvodina) stal súčasťou Srbska. Priblížili aj geografické rozloženie oblasti, susedné krajiny (rovnako slovanské) i bohaté národnostné zloženie Vojvodiny (Slováci sú tam treťou najpočetnejšou národnosťou). Žiaci mali možnosť lepšie porozumieť aj úskaliam, ktoré predstavuje úsilie o zachovanie vlastnej kultúry a tradícií uprostred cudzej krajiny.

Slováci z Vojvodiny sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia. Dodnes však majú vlastné slovenské školy, slovenské služby Božie, tradičné slovenské jedlá, kultúru a kroje, či dokonca kultúrne ustanovizne (vo Vojvodine napr. Slovenský národný dom). O to väčšou zaujímavosťou je, že v dobe, keď sa Slováci museli presťahovať na „Dolnú zem”, si so sebou vzali len štyri veci – učiteľa, farára, Kralickú Bibliu a Tranoscius (spevník nábožných piesní).

Aj to je napokon dôvod na nadviazanie spolupráce medzi ESŠ a Slovákmi z Vojvodiny. Ana Kišová, slovenská učiteľka vo Vojvodine, vyjadruje z toho svoju radosť a ďalej vysvetľuje potrebu „hľadania nových spôsobov, ako by mohli byť zahraniční Slováci povzbudení k svojej národnosti a vytrvalí vo svojich tradíciách”. Ďalší hosť Anna Šilerová svoju kolegyňu dopĺňa popisom každodennej situácie zahraničných Slovákov, ktorá si vyžaduje hľadanie nových možností a príležitostí na prehlbovanie vlastnej, t. j. slovenskej identity. „Slovákov na dolnej zemi ubúda, a tak sa každý deň snažíme o to, aby náš jazyk a kultúra nezanikli,” dodáva.

Žiakov ESŠ počas diskusie zaujala aj vzťahová rovina v otázke spolužitia Slovákov a Srbov či problematika zmenšovania práv národnostných menšín v krajinách bývalej Juhoslávie. Pomerne veľkú mieru záujmu si vyslúžila aj otázka životnej úrovne zahraničných Slovákov. Veríme, že v diskusii prezentované informácie pomôžu žiakom ESŠ lepšie porozumieť aktuálnym potrebám Slovákov z Dolnej zeme, aby mohla byť sociálna pomoc našej školy konkrétnejšia, údernejšia a minimálne taká osožná, ako to bolo doposiaľ.

Žiaci ESŠ totiž pokračujú v niekoľkoročnej tradícii školy, zameranej na sociálnu pomoc iným prostredníctvom sociálnych aktivít. Ich výťažok bol uplynulé roky určený napríklad deťom na Ukrajine, utečencom zo Somálska, deťom a mládeži v Ugande, týraným matkám a deťom na Slovensku alebo na podporu výstavby inštitútu vzdelávania v Afganistane. Aj prostredníctvom takéhoto typu vzdelávania sa škola snaží vytvoriť podmienky, v ktorých deti majú priestor napĺňať svoj individuálny potenciál. Školský vzdelávací a výchovný program tým v deťoch podporuje nielen túžbu zlepšovať sa, osobnostne rásť, vedieť sa vyjadriť v cudzom jazyku, ale aj kriticky myslieť. Jedným z primárnych cieľov školy je vychovávať zo žiakov sociálne mysliacich jednotlivcov, hlboko zakorenených v kresťanských hodnotách.

Galéria k článku