Zvonkohra Košariská - Priepasné po stopách Martina Luthera v Nemecku

Rovnako znel i názov študijno-poznávacieho zájazdu členov hudobného zoskupenia hrajúceho na ručné zvončeky, ktoré pôsobí pri CZ ECAV na Slovensku Košariská – Priepasné. Cieľom bolo hlavne mladej generácii – deťom a mládeži od 11 do 21 rokov – priblížiť osobnosť reformátora Martina Luthera.

Na zájazde od 5. do 9. júla 2018 sa spolu s hudobníkmi zúčastnili aj ďalší členovia z nášho cirkevného zboru aj z okolitých cirkevných zborov. V priebehu piatich dní sme mali možnosť navštíviť viaceré miesta spojené so zrodom reformácie.

Našou prvou zastávkou bol pamätník Stotternheim pri meste Erfurt, kde Luthera na ceste z Mansfeldu do Erfurtu, miesta jeho štúdií, prekvapila hrozná búrka. Tu sľúbil, že ak prežije, zasvätí svoj život Bohu. Už atmosféra prudkého dažďa, ktorý nás tiež nečakane zastihol, nás akoby zahnala do dôb Lutherových štúdií. Pri pamätníku z čistého granitového kameňa, ktorý tu stojí od 400. výročia reformácie (1917), sme sa zvečnili.

Presunuli sme sa do Erfurtu a hneď zamierili k mestskej univerzite, najstaršej v Nemecku, kde pred vyše 500 rokmi získal Luther magisterský titul a doktorát. Symbolicky, tak ako on, sme zaklopali na bránu augustiniánskeho kláštora.

Nasledujúci deň prostredníctvom rannej modlitby sme si spomenuli na strastiplnú cestu životom českého kazateľa Jana Husa, ktorý v 15. storočí bojoval proti odpustkom. Práve on tesne pred svojím upálením vyhlásil známe posolstvo o „labuti“, ktorá po ňom ešte len príde. Po dvojhodinovej jazde sme vystúpili na majestátny hrad Wartburg nad mestom Eisenach, kde sa Luther ukrýval a kde preložil do nemčiny Novú zmluvu.

Dominantou námestia v meste Eisenach je impozantná socha evanjelického barokového hudobného skladateľa J. S. Bacha, stojaca pred jeho rodným domom – Bachhausom, v súčasnosti múzeom o jeho živote a diele. Tu sme sa zoznámili s rôznymi dobovými hudobnými nástrojmi a cez slúchadlá sme počúvali skladateľove diela. Napokon sme sa v auditóriu zahĺbili do hry súčasného eisenachského inštrumentalistu, majstra hry na stredovekých nástrojoch.

Popoludnie sme naplnili návštevou Evanjelického cirkevného zboru v meste Gera. V chráme postavenom pôvodne v 12. storočí sa konal koncert našej Zvonkohry Košariská – Priepasné, hudobného zoskupenia zloženého z 11- až 21-ročných hudobne nadaných detí a mládeže pod vedením dirigenta Vladimíra Húsku. Koncert začal uvítaním zborovým kantorom Martinom Hessem. Zvonkohru uviedla a bližšie predstavila jej doterajšie účinkovanie pani farárka Zuzana Durcová s prekladom Samuela Miška. Hru našej Zvonkohry poslucháči ocenili nadšeným potleskom, preto bol zahraný aj vyžiadaný prídavok. Vo svojich príhovoroch nás povzbudili tajomník dištriktuálneho biskupa Ulrich Kiethe i kantor domáceho cirkevného zboru Martin Hesse, ktorý je tiež dirigentom tunajších hráčov na ručné zvončeky. Záver koncertu bol doplnený nádhernými organovými skladbami v podaní domáceho zborového kantora. Po koncerte bola celá naša skupina pozvaná na piknik, kde nás cirkevníci z domáceho cirkevného zboru bližšie oboznámili s históriou cirkevného zboru i jeho súčasnom fungovaní. Viac sme sa dozvedeli o ich podobnom domácom hudobnom zoskupení, ktoré tiež hrá na ručné zvončeky. Dirigenti si navzájom vymenili noty s novými skladbami. Rozlúčka, samozrejme s pozvaním do nášho cirkevného zboru, bola veľmi dojímavá a plná povzbudenia do budúcnosti.

Ďalšie ráno naše kroky viedli do rodiska Martina Luthera – Eislebenu. Prešli sme okolo symbolického kolesa a baníckych vozíkov, ktoré sprevádzali Martina detstvom (otec bol spolumajiteľ niekoľkých mansfeldských baní). Navštívili sme Taufkirche (St. Petri-Pauli-Kirche), kde bol Martin Luther pokrstený deň po narodení, 11. novembra 1483. Po vnútornej prestavbe kostola je neprehliadnuteľným prvkom veľká kruhová krstiteľnica s vodou umiestnená v podlahe v predoltárnej časti. Pokračovali sme návštevou rodného domu Martina Luthera – Gebursthaus. Zoznámili sme sa s baníckou tradíciou Lutherovho otca i strýka, podobizňou rodičov a spiritualitou stredoveku. Oproti Kostolu svätého Ondreja sme absolvovali prehliadku domu – Sterbehaus, v ktorom strávil Luther svoje posledné dni. Podvečer sme sa presunuli do Wittenbergu, kde sme sa ubytovali v mládežníckej ubytovni tesne pri kostole Schlosskirche s pamätnými dverami, na ktoré Luther pribil svojich 95 téz.

V nedeľu ráno sme sa zúčastnili na službách Božích v Mestskom kostole (Stadtkirche), ktoré naša Zvonkohra doplnila svojím vystúpením. Na úvod sme zahrali pozdravnú skladbu, neskôr sa liturgické piesne z nového reformačného spevníka striedali s niekoľkými vstupmi Zvonkohry. Naša skupina sa zúčastnila na – pre nás netradičnej (pre nich každoročnej) – spomienke na vlastný krst a pripojili sme sa k tomuto aktu, avšak tentoraz pokropením vodou z krstiteľnice z roku 1457. Cítili sme vzácnu zhodu s nemeckými evanjelikmi a vnímali sme preklenutie s reformačným rokom 1517. Nedeľné poobedie sme využili na prehliadku Lutherovho domu, v ktorom sme sa zoznámili nielen s jeho reformačnými myšlienkami a do nemčiny preloženou Bibliou, ale i s jeho rodinným životom a manželkou Katarínou von Bora. Z námestia sme prešli ulicou Collegienstrasse, kde stojí renesančný dom č. 60, kde sme si prezreli expozíciu v moderne zrekonštruovaných priestoroch domu Filipa Melanchtona, najbližšieho spolupracovníka Martina Luthera.

Ďalším úžasným miestom prezentácie Lutherovej doby je okrúhla budova s názvom Panorama. V strede budovy sa nachádza dvojposchodová rozhľadňa, na ktorú sme vystúpili. Z nej sme mali možnosť vidieť vôkol seba obrovskú 3D projekciu na asi 30 metroch dlhom plátne rozvinutom po celej vnútornej ploche okrúhlej budovy. Prostredníctvom tohto efektu a obrazov reálneho života ľudí stredovekého mesta Wittenberg okolo nás sme mali pocit, že sme sa dostali do čias Martina Luthera. Do celkovej projekcie je zakomponovaný obraz reformátora pribíjajúceho 95 téz na bránu wittenberského chrámu, podfarbený zvukom udierajúceho kladiva. Pohltení atmosférou doby sme sa s úžasom dívali na obrovskú panorámu.

Nakrátko sme sa zastavili pri budove univerzity s menami slávnych študentov, kde Luther a Melanchton prednášali. Filozofiu a medicínu tu študoval aj Ján Jessenius, pochádzajúci zo slovenského Turca. Poslednou zastávkou dňa bol Zámocký kostol (Schlosskirche), jeho slávna brána, kde Luther pribil svojich 95 výpovedí – výhrad proti odpustkom i vtedajšiemu stavu cirkvi. S úctou sme sa zastavili pri hroboch Luthera a Melanchtona. Obdivovali sme mozaiky a busty európskych dejateľov, napr. aj ich žiaka, bardejovského učiteľa a teológa Leonarda Stöckela. Na záver atmosféru návštevy chrámu umocnil náš spev evanjelickej hymny „Hrad prepevný“.

Plný dojmov z predchádzajúcich dní sme ráno zamierili do Drážďan. Počas cesty autobusom sme si pripomenuli Lutherov život s manželkou Katarínou von Bora cez výborne spracovaný film „Luther a ja“. V Drážďanoch sme prešli historickým centrom až k majestátnemu evanjelickému chrámu Frauenkirche s Lutherovou sochou z 18. storočia v popredí. Na organe tu hrával sám J. S. Bach. Niektorí sa zúčastnili na službách Božích a stihli aj výstup po točitom schodisku na vyhliadkovú vežu, kde obdivovali panorámu mesta.

Počas piatich dní získavania vedomostí o dejinách reformácie sme vytvorili požehnané spoločenstvo, každodenne upevňované spevom piesní a rannými zamysleniami nad Božím slovom. Prostredníctvom vystúpení a hry na zvončekoch sme priniesli posolstvo hudby a radosti nášmu publiku.

Naše poďakovanie patrí Generálnemu biskupskému úradu v Bratislave za získanie finančnej podpory študijno-poznávacieho zájazdu od Evanjelickej cirkvi Stredného Nemecka. Ďakujeme za finančnú podporu aj Trenčianskemu samosprávnemu kraju a za organizáciu zájazdu a tlmočenie z nemčiny bratovi Samuelovi Miškovi.

Blanka Ušiaková, CZ Košariská – Priepasné | 5.9.2018

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart