Za evanjelickou vzdelanosťou v Jelšave

Za evanjelickou vzdelanosťou v Jelšave

Mestské múzeum v Jelšave, Osvetové centrum vyšehradskej kultúry v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava a CZ ECAV na Slovensku Jelšava zorganizovalo slávnostné podujatie pri príležitosti 500. výročia reformácie „Za evanjelickou vzdelanosťou a kultúrou v Jelšave“.
Podujatie sa uskutočnilo v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017 23. septembra 2017 v areáli Evanjelického kostola v Jelšave.

Tak ako každý človek robí vo svojom živote veľké aj malé kroky, rýchle aj pomalé, vracia sa späť a potom zrýchli, aj ľudská spoločnosť kráča počas svojej dlhej existencie rôznymi krokmi, menej či viac významnými, ktoré ju ovplyvňujú a menia. Takýmto medzníkom je určite aj vznik reformačného hnutia v kresťanskej cirkvi pred 500 rokmi. Mestské múzeum v Jelšave a Osvetové centrum vyšehradskej kultúry v Jelšave sa už tretíkrát zapojili do podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva. Tentoraz sme v rámci európskych dní kultúry pripravili podujatie vyzdvihujúce túto historicky významnú udalosť, nakoľko reformačné hnutie výrazne zasiahlo územie Gemera i jedno z jeho centier – Jelšavu.

Na území Gemera vznikli v druhej polovici 16. storočia združenia evanjelických zborov, a to Štítnické kontubernium a Muránske kontubernium. Z iniciatívy Cypriána Friedta, zámockého kňaza na Muráni, vznikol medzi rokmi 1580 až 1590 z týchto kontubernií (bratstiev) a z Malohontianskeho kontubernia spoločný seniorát (označovaný aj ako Muránska superintendencia) pre celý Gemer a Malohont, ktorý mal vtedy 32 samostatných zborov.

Veliteľ Muránskeho zámku Melchior Maschko z Niederlaisu, horlivý evanjelik, poznajúc priazeň svojho kráľa Maximiliána II., vyzval všetkých evanjelikov Gemera a Malohontu vtedajšieho kontubernia k jednote, čo napomohlo k vzniku vtedajšej cirkevnej správy evanjelického kresťanstva.

V roku 1596 sa odtrhli zbory v Malohonte a zriadili si samostatný seniorát. Koncom roka 1596 sa rozdelili zostávajúce senioráty a opäť sa spojili v roku 1600. Po Žilinskej synode na základe povolenia palatína Juraja Turza si Gemerský seniorát volil svojho superintendenta, ktorý však nemal všetky právomoci (napr. právo ordinácie). V roku 1610 bol superintendentom Gemerského seniorátu Juraj Fabricius, ktorý pôsobil v Jelšave. Pochádzal z poprednej jelšavskej rodiny. Do školy chodil vo svojom rodnom meste, študoval aj v Prahe a v roku 1578 bol magistrátom mesta Jelšava vyslaný do Wittenbergu, aby sa tam zdokonalil v teologických vedách. V Jelšave žil až do roku 1633 a viackrát bol aj seniorom. V tom čase bolo v Jelšave vyššie gymnázium, ktorému, ako hovoria dochované kroniky, nebolo v Gemerskej stolici páru. Vyučovala sa tam filozofia a teológia. Krátky čas tu ako rektor pôsobil Eliáš Láni, dvorný kazateľ palatína grófa Juraja Turza.

Evanjelický kostol bol miestom, kde sa prítomným prihovoril evanjelický farár Mgr. Ivan Bojna slovom Božím na základe textu Neh 8 1 4, 8 − 10 a pokračoval prednáškou o reformačnom hnutí v Jelšave. Spomenul súvislosti duchovného života evanjelických kresťanov v cirkevných zboroch Jelšava, Kameňany a Šivetice v období 16. − 19. storočia, ktoré vyvrcholili snahou evanjelických kresťanov v národnom obrodení. Po sprisahaní uhorských veľmožov na hrade Muráň a po smrti palatína Františka Vešeléniho v roku 1673, keď sa jeho manželka Mária Séčiová odsťahovala do Viedne, kráľovský fiškus zhabal hrad Muráň a kostoly celého okolia vrátane Kostola sv. Kataríny v Jelšave, ktorý patril vtedajším evanjelikom. Celkovo došlo k trom prenasledovaniam, najhoršie bolo na prelome 17. a 18. stor. V roku 1703 − 1712 zbor dočasne zanikol. Napriek tomu sa veriaci stretávali v stodole Martina Cibura na Ševcovskej ulici, ktorá bola dočasne zriadená ako modlitebňa a ratkovský farár Fridrich Coroni ju hneď aj posvätil (dobový záznam). Božím Slovom tam slúžil a povzbudzoval. Lepšie časy nastali pri vláde panovníka Jozefa II., keď na žiadosť obyvateľov mesta kráľovskej stolici odpovedal povolením stavby modlitebne v meste Jelšava.

Pripomenul aj osobnosti uvedených cirkevných zborov:
Pavol Wallaský − senior Gemerského seniorátu, ktorý v jelšavskej cirkvi požehnane účinkoval 42 rokov, zakladateľ najstaršieho ovocinárskeho spolku v Uhorsku. V rokoch 1784 − 1785 dal postaviť kostol (vtedajšiu modlitebňu), školu aj faru na pozemku zakúpenom od Ondreja Hlaváča, Martina Belicu a Jána Gettlera a 3. októbra 1785 v 19. nedeľu po Svätej Trojici bol nový kostol slávnostne posvätený.
ThDr. Samuel Ferjenčík – prezývaný ako „prorok počasia“, známy v celej krajine, vyučený v meteorológii, konsenior, senior Gemerského seniorátu. Spolu so Samuelom Tomášikom, rodákom z Jelšavskej Teplice, bol v roku 1842 členom slovenského vyslanectva k cisárovi. Za jeho pôsobenia bola v rokoch 1833 − 1837 pristavená veža k hlavnej lodi kostola. Jeho manželka Lujza Ferjenčíková sa zaslúžila o vznik Ženského spolku, ktorý neskoršie združoval pri prevažnom počte evanjeličiek aj katolíčky a židovky a bol najstarším spolkom v Hornom Uhorsku.

S dejinami evanjelickej cirkvi v Gemeri prítomných vo svojej prednáške oboznámila historička umenia Mgr. Edita Kušnierová, niekdajšia riaditeľka Okresného pamiatkového úradu v Rožňave. V prednáške vyzdvihla výklad záznamov a historických zápiskov v jednotlivých kronikách seniorátu a priniesla konkrétne fakty k jednotlivým udalostiam.

Príhovor primátora mesta a zborového dozorcu MVDr. Milana Kolesára ukončil odbornú časť programu. Vyzdvihol v ňom význam udalostí spred 500 rokov zo spoločenského, kultúrneho, a najmä duchovného hľadiska, ktoré sú aktuálne aj v dnešných časoch. Poukázal na dejateľov cirkvi, ktorí majú nezastupiteľné miesto a vplyv na dianie v tomto regióne, ako aj za jeho hranicami.

Po obohacujúcich slovách sme sa započúvali do prekrásneho spevu spevokolu z CZ ECAV Chyžné a speváckeho zboru Quirin pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. Zaujímavým pokračovaním programu bola prehliadka budovy evanjelickej školy s výsledkami architektonicko-historického výskumu pod vedením Ing. arch. Róberta Erdélyiho, PhD., ktorý nám poodkryl význam evanjelického školstva v Jelšave. Organizátori ocenili, že i napriek nepriazni jesenného počasia nielen veriaci cirkevných zborov Jelšava, Gemerské Teplice, Šivetice a Kameňany, ale aj občania mesta Jelšava a okolia prijali pozvanie na toto slávnostné podujatie.

Galéria k článku