Konferencia „Reformácia v Novohrade“

Konferencia „Reformácia v Novohrade“

500. výročie reformácie si pripomenuli protestantské cirkvi v „historickom“ Novohrade. Maďarský národný archív a Novohradský župný archív usporiadali 19. 10. 2017 v Šalgotariáne medzinárodnú konferenciu „Reformácia v Novohrade“.
Spomienky a spomínanie majú osobitné postavenie v našich životoch. Do tých osobných si málokedy niekoho vpustíme. Do tých spoločenských sa zapájame niekedy uznanlivo, inokedy povrchne, prípadne ich ignorujeme. Sú však sviatočné dni, ktoré nás formujú; vlastne formujú tých, ktorí ich prijali a vyznávajú to, čo vytvorilo hodnotu spomienky. Ak spomienky – tak pohľad dozadu; ak spomienka – tak nádej na uskutočňovanie odkazu.

Konferenciu otvorila a moderovala p. Toronyi Judit, riaditeľka župného archívu. Slávnostný príhovor predniesol p. Kovács József, zástupca generálneho riaditeľa Maďarského národného archívu. Pripomenul historický osud Uhorska od Moháča cez turecké obdobie, hospodársko-náboženský zápas protihabsburských povstaní, nádej pre duchovný život Uhorska a Sedmohradska po Tolerančnom patente a reformách Jozefa II., reálny pohľad „Trianonu“ na náboženský život v Novohrade po vzniku Československa, vplyv sekularizmu, ktorý vystupňovalo obdobie komunizmu. V prejave rezonovala myšlienka: aké je naše náboženstvo a naša náboženská prax...
Pán Bablena Ferenc István, podpredseda samosprávy Novohradskej župy, pripomenul hodnoty kresťanstva v Európe a kresťanský život v Maďarsku.
Pán Deme Károly, farár evanjelickej cirkvi a. v., rodák z Rožňavy, kde boli jeho rodičia učitelia, v príhovore zdôraznil túžbu po hľadaní života, vychádzajúc z biblického ...na počiatku bolo Slovo a cez Slovo hľadať Krista...Vo vyznaní o osobnom živote a svojich deťoch zvýraznil zachovávanie spojenia Písma svätého a vedy, približovať sa a dosahovať ochotu milosti.

Pani farárka reformovanej cirkvi Németh Judit pripomenula, že slovo Božie vedie do budúcnosti.
Pani Kristína Becaniová, vedúca Štátneho archívu, pracovisko Archív Lučenec, priblížila účastníkom počiatky evanjelickej reformácie v Lučenci s prihliadnutím na výstavbu kostola v r. 1783-1784, spolužitie evanjelickej a reformovanej cirkvi v Lučenci, vypálenie mesta v auguste 1849, obnovu kostola a cirkevný život v 19. a 20. stor.
Regionálny historik p. Böszörményi Štefan hovoril o kalvínskom gymnáziu v Lučenci v 17. a 18. stor. Informoval o učiteľoch, kazateľoch a osobnostiach, ktoré formovali a viedli lučenecké kalvínske gymnázium v jeho prínose pre vzdelanosť nielen v Novohrade. V 18. stor. po vydaní Ratio educationis okrem kalvínskych žiakov na gymnáziu študovali aj evanjelici a Slováci.
O pôsobení kalvínskeho teologického seminára v Lučenci v r. 1925 – 1939 porozprával p. Puntigán Jozef. Zaujímavé boli osudy seminára od prvých pokusov o jeho vznik (1921), keď k seminárom v Berenghezy a Komárne pribudol seminár v Lučenci. Predstavitelia kalvínskeho seminára boli v Lučenci aktívni aj v YMKE. Seminár žil z príspevkov komunity a vzájomnej podpore od bratských cirkví v Škótsku a Švajčiarsku V r. 1925 bola na návšteve v Lučenci 16-členná delegácia bratskej cirkvi zo Škótska a v r. 1926 uskutočnili medzinárodnú duchovnú konferenciu. V januári 1939 kalvínsky teologický seminár ukončil svoju činnosť.

Pán Hausel Sándor, hlavný archivár Novohradského župného archívu, spracoval tému o výstavbe „spoločných škôl“, ktoré sa realizovali za Jozefa II. s náplňou spoločnej školy ako štátneho nástroja. Cirkvi mali snahu udržať si svoju identitu. Napr. lučenskí luteráni odmietli spoločnú školu. Osobitný je pohľad na občiansku školu v meste a školu dedinskú hlavne v materiálnom vybavení a personálnom zabezpečení a odmeňovaní učiteľov. Vo vyučovaní bola povinná nemčina.
Archivár p. Galcsík Zsolt podrobne a chronologicky porozprával o evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Szécsényi od r. 1605 po dnešnú dobu. Protihabsburské povstania, protireformácia, zápas a zapálenosť niekoľkých desiatok evanjelikov, ktorí si postavili kostol, potom ho dostali katolíci, naspäť evanjelici... V tých búrlivých časoch bol cirkevný zbor Szécsényi filiálkou cirkevného zboru Malé Zlievce.
Pani archivárka Kovács Eleonóra v záverečnom slove podotkla, že deň strávený v duchovnom ponímaní spočíva vo viere, nádeji a láske a aj minulé hrôzy musíme prekonávať a hľadať to, čo humanizmus a reformácia prináša: slobodu človeka.

Za slovenských účastníkov poďakoval za pozvanie na konferenciu p. Jozef Drenko, regionálny historik, ktorý organizátorom podujatia venoval svoju ostatnú publikáciu – Kalendáriu Lučenca a Tuhára.
Prednášky boli simultánne prekladané do slovenčiny a maďarčiny.

Galéria k článku