Pohrebná rozlúčka so sestrou farárkou Mgr. Emíliou Kiššovou

Pohrebná rozlúčka  so sestrou farárkou Mgr. Emíliou Kiššovou

V sobotu 28. januára 2012 sa v Evanjelickom a. v. kostole Svätej Trojice v Bratislave-Petržalke konala pohrebná rozlúčka so sestrou farárkou Mgr. Emíliou Kiššovou, ktorá túto časnosťou opustila 13. januára 2012 vo veku vyše 79 rokov.
Kázňou poslúžil generálny biskup Miloš Klátik. Uviedol niektoré údaje zo života zosnulej sestry farárky a vyzdvihol jej vernosť viere počas 42 rokov práce na vinici Pánovej i obetavosť pri starostlivosti o svoju rodinu: „V pokore, s istotou Božej lásky a milosti niesla aj ťažkosti svojho života. A Pán ju požehnával a doprial jej pokojný, hoci pre nás náhly odchod z tejto časnosti. ... Náš Spasiteľ nás aj v túto chvíľu uisťuje: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi. To znamená, že blažení sú tí, ktorí umierajú v úprimnej viere, že Boh Syn Ježiš Kristus je ich Záchranca – Spasiteľ, že On je ich vzkriesením a večným životom.“

Životopis sestry farárky a odobierku prečítal senior Bratislavského seniorátu Boris Mišina, ktorý zvlášť zdôraznil tri charizmy sestry farárky: nádherný hlas, dar pre pastoračnú starostlivoť o starých a chorých ľudí a obetavú pomoc manželovi.

Za Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku, Západný dištrikt ECAV na Slovensku a Generálny biskupský úrad v Bratislave sa rozlúčil dištriktuálny biskup ZD Milan Krivda. Za CZ Bzince pod Javorinou, kde Emília Kiššová žila skoro štvrťstoročie, sa s ňou rozlúčila zborová farárka Iveta Rubaninská; za cirkevný zbor Šahy prehovoril zborový dozorca Pavel Makovínyi, za cirkevný zbor v Lišove jej bývalý konfirmand, zborový farár v Slovenskej Ľupči Ján Jakuš; a napokon za rodný cirkevný zbor v Púchove zborový farár Ondrej Rišiaň.

Na pohrebnej rozlúčke spieval zborový spevokol Laudate z CZ ECAV Bratislava-Petržalka spolu s bratislavským cirkevným spevokolom. So svojou pani farárkou sa rozlúčil spevokol zo Bziniec pod Javorinou aj krojovaný spevokol z rodných Dohnian.

Mgr. Emília Kiššová, rod. Šulavíková, sa narodila v Dohňanoch (CZ Púchov) vo veľmi chudobnej, ale zbožnej rodine. Nadaná dievčina, mimoriadna znalkyňa ľudových piesní púchovskej doliny, vyrastala spolu s dvoma sestrami v drevenom domčeku. Na gymnázium chodila najprv do Trenčína, potom študovala na novozaloženom gymnáziu v Púchove. Vynikala krásnym hlasom, takže na súťažiach v ľudových piesňach v okrese Trenčín získala dve prvé miesta.
Pôvodne chcela byť diakonisou, ale po zrušení diakonie sa rozhodla pre štúdium na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Modre; ordinovaná bola v Modre-Kráľovej v roku 1955 ako jedna z prvých ordinovaných žien v našej cirkvi. Rok pôsobila ako kaplánka v Myjave a dva roky ako kaplánka v Starej Turej. Po preložení manžela za farára do Bziniec pod Javorinou pôsobila temer 25 rokov ako neplatená kaplánka v Považskom senioráte, kantorka i dirigentka cirkevného spevokolu v Bzinciach pod Javorinou.
Po prechode manžela ThDr. Igora Kišša na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave bola od roku 1983 tajomníčkou hospodárskeho oddelenia na Generálnom biskupskom úrade v Bratislave. Zároveň v rokoch 1983 – 1987 nezištne vypomáhala manželovi aj v cirkevnom zbore v Petržalke, kde bol v tom čase zborovým farárom. V roku 1987 krátko pôsobila ako farárka v Hlbokom pri Senici v niekdajšom Hurbanovom zbore.
Keď jej manžel musel opustiť fakultu a stal sa farárom v Šahách, nastúpila na miesto farárky v Lišove, kde pôsobila skoro desať rokov; pritom asi tri roky administrovala i zbory v Šahách a Sazdiciach. Zároveň pomáhala manželovi pri zakladaní niekoľkých evanjelických gymnázií. Po ochorení na srdce odišla v roku 1997 do dôchodku. Svoju starostlivosťou o rodinu umožňovala manželovi naplno sa venovať teologickému štúdiu a práci dekana či prodekana bohosloveckej fakulty v rokoch 1997 – 2006.
V zboroch, kde pôsobila, bola obľúbená pre svoj dar pastorácie medzi starcami a chorými. Mala zvláštnu charizmu a vedela sa im milo prihovoriť. Často sprevádzala svojho manžela na teologických konferenciách doma i v zahraničí. V šťastnom manželstve žili temer 56 rokov a vychovali dve deti – dcéru Annu a syna Igora.
Pán Boh ju náhlou smrťou vyslobodil z ťažkostí tejto časnosti, keď si ju povolal k sebe v roku, keď by sa bola dožila osemdesiatich rokov života.
Nech jej Pán Boh dá tiché odpočinutie vo svojej nebeskej sláve a nech poteší pozostalú rodinu nádejou večného života.

Galéria k článku