Pohrebná rozlúčka s bratom farárom Mgr. Pavlom Miškovicom

Pohrebná rozlúčka s bratom farárom  Mgr. Pavlom Miškovicom

Pohrebná rozlúčka s bratom farárom Mgr. Pavlom Miškovicom sa konala 27. septembra v Cirkevnom zbore ECAV Ivančiná, kde brat farár pôsobil 37 rokov.
Zvesťou Božieho slova poslúžil Jozef Havrila, bývalý senior Turčianskeho seniorátu. V rozlúčkovej reči na základe 2Tim 4, 5 − 8 poukázal na odkaz starca Pavla duchovnému synovi Timoteovi, ktorý môžeme vztiahnuť aj my na seba ako odkaz služobníka Božieho brata Pavla Miškovica: napomenutie ku kresťanskému spôsobu života, vyznanie pekného kresťanského života a povzbudenie v pohľade na Pánom pripravený veniec spravodlivosti pre tých, ktorí svoj život v časnosti ukončia vo viere v Spasiteľa Ježiša Krista.

Odobierku predniesol brat farár Milan Kubík, konsenior Turčianskeho seniorátu. Za CZ ECAV Ivančiná sa lúčili piesňami a slovom bratia a sestry zo spevokolu, za susedný CZ Háj, na území ktorého počas dôchodku zosnulý brat farár býval, sa rozlúčil brat Igor Mišina, emeritný biskup VD, a boli prečítané aj kondolenčné listy od brata generálneho biskupa ECAV Miloša Klátika a brata dištriktuálneho biskupa Slavomíra Sabola.

Mgr. Pavel Miškovic
Narodil sa 2. 6. 1929 v Šipiciach rodičom Jánovi Miškovicovi a Anne, rod. Mesarovej. Po základnej a strednej škole študoval v Bratislave na bohosloveckej fakulte; vysvätený bol v roku 1957 vo Zvolene. Do manželstva vstúpil s Annou, rod. Pavlovicovou, v roku 1953; z manželstva sa im narodili synovia Dušan a Ľubomír. Po vojenskej službe bol kaplánom v Martine, farárom v Žaškove (1960 − 1963) a 37 rokov evanjelickým farárom v Ivančinej (1963 − 2000). Po odchode na dôchodok v roku 2000 žili s manželkou v Turčianskych Tepliciach. S láskou vykonával svoje povolanie nielen vo svojom zbore, ale podľa potreby administroval i okolité zbory; nevedel odmietnuť a povedať nie. Popri službe vo svojej práci, ktorú vykonával s láskou, bolo jeho záľubou fotografovanie. V mnohých zboroch aj v archívoch generálnej cirkvi sú jeho vlastné fotografie pri cirkevných slávnostiach; prispieval do Tranoscia. Bol seniorálnym presbyterom, pokladníkom a účtovníkom. Nikdy nepovedal nevládzem, nemôžem a bolo toho dosť, no Pán Boh mu bol na pomoci v každej chvíli. Z tejto časnosti si ho povolal 23. septembra 2016.


Fotografie E. Škodovej sú z Teologickej konferencie ECAV na Slovvensku v roku 2012 v Poprade, kde sme si s bratom farárom pripomínali 55. výročie jeho ordinácie.

Galéria k článku