Generálne presbyterstvo rokovalo aj o modeli financovania cirkví

Na 2. zasadnutí Expertnej komisie na riešenie problematiky financovania cirkví a náboženských spoločností 7. 12. 2011 Ministerstvo kultúry SR predložilo písomný návrh asignačného modelu financovania cirkví a náboženských spoločností. Cirkvi boli prostredníctvom svojich zástupcom v komisii vyzvané, aby sa k nemu písomne vyjadrili do 15. 2. 2012.

Modelom MK SR je „Povinná asignácia 2 % dane z príjmu“. Ide o pomerovú asignáciu, kde daňovník nerozhoduje priamo o časti svojej dane, ale iba určuje percentuálne preferencie jednotlivých cirkví alebo štátu. Keďže ide o povinnú asignáciu, každý daňovník sa musí rozhodnúť: na výber má štát (obnova kultúrnych pamiatok), kde by 50 % bolo určených na cirkevné pamiatky a 50 % na necirkevné pamiatky; alebo jednu z 18 registrovaných cirkví.
V súčasnosti dotácia cirkvám v roku 2010 (2009, 2011) predstavuje sumu 37 489 tis. €. Dotácia ECAV (vrátane dištriktov a diakonie) je 3 947 tis. €. ECAV na dotácii sa podieľa 10,53 %.
Daň z príjmu FO (2010) bola vo výške 1 467 425 008 €.
2 % dane z príjmu predstavujú sumu 29 349 tis. € (oproti terajším dotáciám 37 489 tis. €).
Podiel členov ECAV na obyvateľstve je 6,93 %
Objem asignovaných zdrojov pri 100 % asignácii je 1 707 tis. €, t. j. 43 % súčasného stavu. Pri 50 % asignácii je to 853 tis. €, t. j. 22 % súčasného stavu.


Komisia pre prípravu ekonomickej samostatnosti ECAV, ktorú zriadilo generálne presbyterstvo ako svoj poradný orgán, predložila generálnemu presbyterstvu výhrady voči navrhnutému modelu:

„Model povinnej asignácie 2 % dane v prospech niektorej cirkvi prípadne do fondu na obnovu kultúrnych pamiatok ako jediného zdroja financovania cirkví, ktorý by do 5 rokov úplne nahradil doterajší príspevok štátu v zmysle zákona 218/1949 je pre ECAV neprijateľný a musí byť doplnený inými zdrojmi štátu. Akceptovateľný je len ako jeden zo zdrojov financovania miezd a prevádzky ústredia.
Nastavená výška asignácie 2 % je nízka a ani pri 100 % účasti všetkých občanov, ktorí sa pri sčítaní ľudu hlásili k ECAV, by nepokryla doterajší príjem z rozpočtu. Výpadok zdrojov vo výške 57 % by znamenal drastické obmedzenie činnosti cirkvi. Predpokladáme preto vyššie % dane, ktorú by bolo možne asignovať v prospech cirkvi, a to tak, aby sa aj pri 50 % podiele asignujúcich v prospech cirkví dosiahol doterajší objem zdrojov vynakladaných štátom na cirkvi.
Predloženému modelu vyčítame, že nezohľadňuje početnosť cirkví. Prísna priama úmera medzi počtom veriacich a objemom získaných zdrojov je pre menšie cirkvi likvidačná. Očakávame, že model by mal zohľadňovať „pozitívnu diskrimináciu“ malých cirkví.
Predložený model a spôsob, akým sa štát chce vysporiadať s cirkvami, obchádza fakt, že nie všetok majetok, ktorý cirkvám bol po nástupe komunistov odobraný, sa podarilo cirkvám aj prinavrátiť. Časť majetku cirkvi nebola cirkvám z takého či onakého dôvodu vrátená. Štát by mal cirkvám vyplatiť za nenavrátený majetok finančné kompenzácie.
Osobitne by ECAV mala upozorniť na neriešené zhabané základiny a finančné fondy. Štát by mal toto vysporiadať predtým, než pozastaví štátne príspevky cirkvám, pretože práve výnosy z fondov a rôznych základín boli a aj v budúcnosti by mohli byť zdrojom financovania napríklad platov duchovných.
Štát by mal sa pokúsiť ohodnotiť aj škody, ktoré cirkvi vznikli v čase socializmu, keď štát užíval výnosy zo zhabaného majetku (neoprávnený zisk) a na druhej strane neinvestoval alebo veľmi málo investoval do cirkevných budov. Tento ušlý zisk a škody by mal štát cirkvám uhradiť.
Výhrady by mala cirkev vzniesť aj k tomu, ako je vnímané prechodné obdobie v navrhnutom modeli. Zastávame názor, že prechodné obdobie by nemalo slúžiť na postupné obmedzovanie a likvidáciu aktivít cirkví, ale, naopak, na to, aby si cirkev počas tohto obdobia postupne nakumulovala zdroje, z výnosov ktorých by po odstavení dotácií mohla naďalej plniť svoje poslanie v spoločnosti. Z tohto pohľadu vítame zakotvenie nezávislosti cirkví v rozhodovaní o systéme odmeňovania svojich duchovných a privítali by sme aj ďalšie kroky posilňujúce kompetencie cirkví v rozhodovaní o svojich finančných záležitostiach. Napriek tomu, že zákon č. 218/1949 Zb. o finančnom zabezpečení cirkví je zastaraný a plánuje sa jeho náhrada iným, modernejším právnym dokumentom, treba ho aj keď len na prechodné obdobie novelizovať tak, aby cirkev mohla dotácie štátu použiť podľa svojho vlastného uváženia, prípadne ich aj kumulovať.
Nepovažujeme za šťastné riešenie, aby pri povinnej asignácii boli občania stavaní pred voľbu, či podporiť prevádzku cirkví, alebo prispieť na záchranu kultúrneho dedičstva. Uvedeným modelom sa má riešiť náhrada terajšieho modelu financovania platov duchovných a prevádzky ústredia. Financovanie fondov na ochranu kultúrneho dedičstva je problém samostatný a štát túto svoju úlohu musí riešiť inými mechanizmami nie na úkor cirkví.
Uvedenému modelu financovania cirkví je možné vyčítať aj to, že z rozhodovania o financovaní cirkví by v konečnom dôsledku boli vylúčení starí ľudia, mládež, ľudia v núdzi – teda ľudia z cieľovej skupiny, na ktorú sa cirkev v zmysle svojho poslania predovšetkým zameriava. Títo ľudia totiž nie sú daňovníkmi a teda podľa uvedeného návrhu modelu by nemali ani možnosť ovplyvniť pomerovú váhu preferencií.“


Generálne presbyterstvo sa pripojilo k požiadavkám generálneho biskupa, ktoré tlmočil na rokovaní u ministra, a žiada, aby sa expertná skupina pána ministra zaoberala aj nadväzujúcimi témami spojenými s financovaním cirkví (nielen samotným modelom), a to najmä:
- riešením odškodnenia cirkví,
- riešením sociálneho postavenia duchovných a
- riešením starostlivosti o sakrálne objekty, nielen o objekty vyhlásené za kultúrne pamiatky, ale aj o stavby nevyhlásené za kultúrne pamiatky.

V Bratislave 15. 2. 2012

Dušan Vagaský, predseda Komisie pre prípravu ekonomickej samostatnosti ECAV, riaditel@ecav.sk | 17.2.2012

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart