Sola gratia – Jedine milosťou - repríza!!!

1. 12. 2010 - STV 2
20.15 Sola gratia – Jedine milosťou. Televízny dokument o dejinách Evanjelickej cirkvi a. v. od reformácie po Žilinskú synodu - repríza
2. 12. 2010 - STV 2
11.30 Sola gratia – druhá repríza
Polohraný dokumentárny film „Sola gratia" – Jedine milosťou – Dejiny Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku od vystúpenia Martina Luthera po konštituovanie vlastnej cirkevnej správy na Žilinskej synode v roku 1610 mal premiéru na STV 2 v deň Pamiatky reformácie 31. 10. 2010.

Na predpremiére filmu 28. 10. 2010 v Slovenskej televízii v Mlynskej doline v Bratislave sa zúčastnil aj brat generálny biskup Miloš Klátik, brat dištriktuálny biskup Milan Krivda, vedúca Redakcie duchovného života STV Bernadeta Tokárová, tvorcovia filmu – autor námetu a scenára Ján Ľachký, dramaturg Miloslav Gdovin, vedúca výrobného štábu Helena Krausová, niektorí zainteresovaní herci, bratia farári a početní diváci.

Film vznikol v Redakcii duchovného života Slovenskej televízie, ktorá ako verejnoprávna inštitúcia pri výrobe svojich programov zohľadňuje aj konfesionálnu rôznorodosť na Slovensku. Film vznikol aj vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.

Film bol vyrobený HD technológiou. Obsahuje doteraz nepublikované materiály a svoju úlohu zohráva aj originálna hudba.

Námet a scenár: Ján Ľachký
Dramaturg: Miloslav Gdovin
Vedúca výrobného štábu: Helena Krausová
Zvuk: Radomír Ušela, Štefan Baroš, Daniel Habovštiak
Kamera: Mário Ondriš
Strih a réžia: Ján Stračina
Producent: Dagmar Malinovská

Slovo k dokumentu
Mgr. Ján Ľachký, autor námetu a scenára


Evanjelická cirkev augsburského vyznania pri hodnotení svojej histórie a teda aj reformácie na území dnešného Slovenska vychádza zo svojho vieroučného základu. Proces reformácie vníma ako zápas o čistotu tohoto základu a vytvárania svojho organizačného priestoru. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je jednou z kresťanských cirkví na Slovensku. Cirkev sa viditeľnou stáva tam, kde sa zvestuje slovo Božie a prisluhujú sa sviatosti, tam, kde má svoje učenie – vierovyznanie a organizáciu. Základom vierovyznania Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je Písmo sväté, chápané v duchu Symbolických kníh, najmä Augsburského vyznania z roku 1530. O čistotu tohto základu zvádzali evanjelici na území dnešného Slovenska ťažké zápasy, ktoré môžeme sledovať už od vystúpenia Dr. Martina Luthera. Duchovný most, ktorý začali naši predkovia na vinici Pánovej stavať takmer pred 500 rokmi, má dôležité nosné piliere, ktoré sú základom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Prvým nosným pilierom ECAV na Slovensku sa stali závery Žilinskej synody z roku 1610. Žilinská synoda kodifikovala všetky snahy našich predkov vykonané od nástupu reformácie do tohto roku vo vieroučnej a organizačnej oblasti. Podľa hodnotenia cirkevného historika Jána Mocku „slávnejšieho a pamätnejšieho dňa ťažko by bolo preukázať z minulosti cirkvi našej nad deň jej zriadenia a osamostatnenia“.

Dokumentárny film „Sola gratia“ – Jedine milosťou je polohraný dokument k obdobiu 1517 – 1610 z pohľadu vzniku a histórie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.

Scenár k tomuto polohranému dokumentu sa snaží vychádzať z reálií, ktoré sú charakteristické pre ECAV a spájajú sa s daným obdobím. Dejová linka je príbehom o „Poslovi“, ktorý nesie správy od Luthera k nám. Ide o fiktívnu, zástupnú postavu, je to skôr metafora, pretože „Posol“ putuje celým filmom, t. j. rokmi 1517 – 1610. Má byť stelesnením akéhosi „ducha reformácie“, čo je podčiarknuté tým, že neprehovorí a zjavuje sa pri prelomových udalostiach týchto dejín. Prechádza okolo charakteristických dejov reformácie ako svedok a diváci sa sčasti dívajú na dejiny jeho pohľadom. Jeho odchod v záverečnej scéne stelesňuje princíp „semper reformanda“ – otvorenosť a neustálosť reformácie. Jeho úloha je ilustračná a má pomôcť divákovi stotožniť sa s touto – pre väčšinu divákov – odťažitou témou.

Film je postavený na osobných výpovediach – ide o autenticitu a dynamiku, komentár výpovede dopĺňa ale snaží sa „neudusiť“ živosť témy a deja. Všetky výpovede sú zacielené k tematike Žilinskej synody, aby sa zdôraznil fakt, že udalosti reformácie 16. storočia u nás čiastočne vyvrcholili v udalosti synody v roku 1610. Scenár však úmyselne nestavia synodu nad ostatné udalosti a snaží sa pristupovať k tejto téme striedmo, a to z tohto dôvodu, že Žilinská synoda nebola platná pre celú vtedajšiu evanjelickú cirkev a boli oblasti, ktoré sa pridali neskôr alebo zostali samostatné. Tento fakt však predbieha rok 1610, ktorý sme si stanovili ako hraničný, aby sa zámer filmu nerozplynul v oslabení významu synody, ktorá bola pre ECAV fakticky smerodajná.

Scenár sa drží histórie i v tom, že reformácia u nás prebiehala od Bardejova smerom k stredu a západu: Východ (Levoča) – Stred (Kremnica) – Západ (Súľov – Žilina). Boli vybrané osobnosti, ktoré majú najbližšie k téme, o ktorej hovoria. Scenár sa snaží skĺbiť cirkevný a národný význam témy, aby film nevyznel ako záležitosť iba ECAV, ale aby bol podčiarknutý jeho potenciál pre všetkých ľudí. Ukazuje však fakty tak, ako sa skutočne stali a ako sú zachytené v kronikách i historických prácach (Dr. Kvačala, doc. Veselý).

Veľký význam pre film má i hudba, ktorá je autentická a pôvodná, čo podčiarkuje jedinečný charakter celého projektu.

Písanie scenára bolo nielen pre autora, ale myslím, že aj pre cirkev a STV výzvou urobiť ojedinelý a pestrý, zároveň hlboký dokument, ktorý prekračuje hranice svojho žánru.