Odišla jedinečná prvácka pani učiteľka

Vo veku nedožitých 91 rokov života skončila 27. 1. 2011 svoju životnú púť učiteľka a autorka učebníc Mária Jarembáková. Vyrastala v rodine, kde znelo Božie slovo. Jej starý otec Jozef Horváth bol evanjelický farár a senior Turčianskeho seniorátu.
Celý život Márie Jarembákovej bol zviazaný s vyučovaním prváčikov. Svoje jedinečné pedagogické vedomosti a skúsenosti zužitkovala pri tvorbe učebníc pre prvý ročník. Jej meno ako autorky či spoluautorky sa objavovalo od roku 1965 v učebniciach Živá abeceda, Šlabikár a Čítanka. Šlabikár, ilustrovaný majstrom Hložníkom, bol roku 1965 vyhodnotený ako najkrajšia učebnica. Za záslužnú pedagogickú a publikačnú činnosť jej bola udelená medaila Jána Amosa Komenského.
Neúnavná a obetavá učiteľka martinských prváčikov zostala v pamäti rodičov a žiakov ako kriesiteľka ich gramotnosti, ako vzor človeka, ktorý ich neučil len čítať a písať, ale k vedomostiam prikladal aj lásku, a učil ich konať dobro. Mala na to tie najlepšie predpoklady.
Vyrastala v rodine, ktorá bola súčasťou evanjelickej cirkvi, kde znelo Božie slovo. Jej starý otec Jozef Horváth bol evanjelický farár a senior Turčianskeho seniorátu, známy dejateľ a spoluorganizátor Memoranda slovenského národa. Významne prispel k prijatiu Matice slovenskej do Martina.
Otcom Márie Jarembákovej bol Vladimír, ochotnícky herec a podnikateľ, najmladší syn Jozefa Horvátha. V duchu vzácnej rodinnej tradície - premietať dobro do tohto sveta, za dobro bojovať a dobro konať, žila aj M. Jarembáková. Najkrajšie sa tento zápas o dobro premietol vo vyše štyridsaťročnej učiteľskej práci zosnulej. Vo svojich spomienkach sa často vracala k starým fotografiám, ktoré jej pripomínali prostredie, v ktorom pracovala, kolegov, ale najmä žiakov. Aj triedu, v ktorej mala šesťdesiat prvákov, a všetko chlapcov. A všetkých musela na hodine utíšiť, zvládnuť. A naučiť ich to najdôležitejšie,s čím potom odchádzali do vyšších tried a ďalších štúdií...
Úprimná láska k deťom, k učiteľskému povolaniu a pevná viera, že z každého dieťaťa, aj z toho menej nadaného, sa dá niečo vychovať, pomohla jej prekonať všetky prekážky. Vedela, že dôveru detí si nemožno vynútiť ani ju nariadiť, lebo veľmi rýchlo vycítia, kto ich má naozaj rád. Prváčikov si získavala jednoduchou ľudskou dobrotou. Viedol ju pri tom odkaz Komenského: Školy majú byť dielňami ľudskosti. Žiaci, ktorých učila Mária Jarembáková, vyšli do života z takejto dielne.
Mnohí spomínali a mysleli na ňu pri rozlúčke v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Martine 29. januára a s vďakou a úctou ju vyprevadili do večnosti. Česť jej pamiatke!

Turčianske noviny; 05/2011; 08/02/2011; s. 8; ZB