Cirkevné listy v októbri 2010

Cirkevné listy v októbri 2010

Októbrové Cirkevné listy sa zaoberajú témou, čo treba v našej cirkvi reformovať dnes. Podrobnejšie o tom hovorí Ján Bakalár v rozhovore, kde nanovo zdôrazňuje, že každej vonkajšej reforme musí predchádzať reforma srdca. /.../
Pohľad viery a optika Ducha Svätého

Istý cirkevný zbor dostal v reštitúciách späť starú školu. Nebola to už ani budova, skôr ruina odsúdená na konečnú likvidáciu. Potom však prišiel človek, ktorý pozrel na starú školu inými očami. Videl v nej opäť triedy plné žiakov, zanietených učiteľov a priestory pulzujúce životom. Ľudia chodili okolo a krútili hlavami – ak má niečo cenu, tak už len ten pozemok. Oživiť starú školu je nereálne. Ten človek však nevidel ani tak neriešiteľný problém, ako skôr kroky, ktorými sa dá postupne riešiť. A tak prišli prvé projekty, peniaze a samozrejme aj komplikácie. Následne však ďalší krok k tomu, ako sa to dá. Nebolo to ľahké, ani hneď. Tí, ktorí predtým krútili neveriacky hlavami, teraz nimi krútia v údive – škola vyzerá lepšie ako nová, kypí životom, a to, čo bolo kedysi hanbou, je ozdobou cirkvi aj mesta.

Takýmto dvojakým pohľadom možno vnímať aj našu cirkev dnes. V jej neutešenom stave a komplikovaných problémoch ako takmer neriešiteľnú záležitosť, ale možno mať pre ňu oči, ktoré ju vidia ako živú, radostnú, napredujúcu... Takýto je pohľad viery a optika Ducha Svätého. Nie rezignácia a malomyseľnosť, ale radostná iniciatíva, ktorá robí kroky dopredu, možno malé, niekedy namáhavo a pomaly, ale správnym smerom.

Aj tieto Cirkevné listy chcú byť takýmto krokom. Zaoberajú sa témou, čo treba v našej cirkvi reformovať dnes. Podrobnejšie o tom hovorí Ján Bakalár v rozhovore – kde nanovo zdôrazňuje – každej vonkajšej reforme musí predchádzať reforma srdca. Úvodná homília od Jána Greša pripomína, že v meniacich sa časoch je nutné zachovať si svoju pravú identitu, a ňou je Ježiš Kristus – ten istý včera, dnes i naveky.
Igor Kišš nám predstavuje nášho reformátora Dr. Martina Luthera z netypického uhla pohľadu – ako ekonóma. Ekonomika musí byť etická, zisk nesmie byť za cenu ožobračovania blížneho.

Ľudovít Muntág nám pripomína spolutvorcu reformácie Filipa Melanchtona pri 450. výročí jeho narodenia. Magdaléna Ševčíková sa zaoberá spoveďou v Bonhoefferovom ponímaní. Hovorí o nej ako o tej, ktorá nám otvára dvere do hĺbok zdravého kresťanského života a prelamuje šupinu povrchnosti.

Ďalšiu kapitolu z reformačnej klasiky prináša Michaela Pogányová úvahou o úlohe Božieho zákona v živote kresťana. Do nálad uplynulého leta a začínajúcej jesene nás ešte nachvíľu prenesie Eva Bachletová svojou jemnou a precítenou reflexiou a tiež sa zaujímavým spôsobom začíta spolu s nami do ľudských tvárí. Záver patrí malej recenzii Etickej čítanky Igora Kišša, ktorú pre Cirkevné listy pripravil Libor Bednár.

Reforma cirkvi nie je možná bez reformy srdca. To je prvý, úplne zásadný krok. Pán Ježiš nás k nemu pozýva aj teraz, keď si pripomíname 493 rokov od narodenia našej cirkvi.