Pastiersky list Zboru biskupov ECAV na Slovensku k Veľkej noci 2015

Pastiersky list bol čítaný na hlavných službách Božích na 1. slávnosť veľkonočnú 5. 4. 2015.

Milí bratia a milé sestry! „Pokoj Vám!“ Tento pozdrav zaznel učeníkom v deň Ježišovho vzkriesenia uprostred ich spoločenstva (J 20, 19). Prenikol k ušiam prítomných a premieňal ustráchaných ľudí na svedkov živého Pána. Modlíme sa, aby počas veľkonočných sviatkov bol Kristus prítomný uprostred svojej cirkvi aj v našich rodinách a oslovil nás znovu svojím pretvárajúcim slovom.

Ak je živý Ježiš v centre nášho života i našich spoločenstiev, začne sa z nich vytrácať „existenčný strach“. Z Evanjelia podľa Jána vieme, že „strach pred Židmi“ učeníkov paralyzoval. Z odhodlaných ísť za Kristom až na smrť (Mt 26, 35) sa stáva anonymné, v tme sa ukrývajúce, uzavreté spoločenstvo bez vyhliadky do budúcnosti (J 20, 19). Dôvody k obavám existujú v každej dobe. Likvidácia kresťanov v niektorých krajinách, bezbrehý relativizmus spochybňujúci základy rodiny, tlak sekularizujúcej sa spoločnosti podporený mocou médií, možné finančné problémy či iné nemenované nepríjemnosti môžu aj dnes niektorých kresťanov znepokojovať. Ak naše konanie bude pobádané strachom o seba, staneme sa v svojom okolí i v spoločnosti nepotrebným, anonymným, uzavretým, v tme tohto sveta sa ukrývajúcim spoločenstvom, ktoré sa bojí budúcnosti. Avšak „cirkev je cirkvou len vtedy, ak je tu pre iných“ (Dietrich Bonhöffer). Tento pohľad na poslanie cirkvi vracia ustráchanému spoločenstvu iba vzkriesený Ježiš Kristus.

Živý Pán priniesol učeníkom dar pokoja (J 20, 19; 21). Bez neho niet šťastného života a napredovania. Jeho zdroj nie je v pominutí existenčných problémov. On pramení z Kristovho vykupiteľského diela. Pavel hovorí, že je to pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum a bude chrániť naše srdcia a naše mysle (F 4, 7). Preniknutí týmto pokojom dokážeme nebojácne čeliť starostiam, ktoré máme v rodinách, cirkvi aj v spoločnosti. Otvorme sa tomu Kristovmu daru a buďme jeho tvorcami v svojom okolí.

Milosť, ktorá preniká naše duše a dáva vnútorný pokoj človeku, vyviera z Kristovho kríža a vzkriesenia. Ježiš sa neukázal učeníkom ako duch, ale ako ukrižovaný a vzkriesený (J 20, 20). Dokonal vykupiteľské dielo, ktoré Ho poslal konať Otec nebeský (J 20, 21). Tomuto posolstvu veľkonočnej udalosti učeníci potrebovali porozumieť vo svetle Písem a vo viere sa s ňou stotožniť. Pánove „prebodnuté ruky a bok“ potrebujeme vidieť aj my a naše deti a rozumieť ich odkazu. Nebuďme nerozumní a leniví srdcom veriť všetkému, čo hovorili proroci (L 24, 25). Budujme svoju vieru skrze duchovné aktivity cirkvi. Vychovávajme k nej svoje deti doma. Nezanedbávajme u nich náboženskú a konfirmačnú výučbu, aby Kristove prebodnuté ruky a bok boli pre nich znamením ich vykúpenia.

Prajeme si, bratia a sestry, aby v cirkvi bolo čím viac vyznávajúcich: „viem, komu som uveril“ (2Tim 1, 12), lebo z úprimnej viery v živého Pána pramení radosť. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána (J 20, 20), a táto radosť rozptýlila ich sklamanie a obavy. Frustrácia v cirkvi je veľmi nebezpečná a demotivujúca. Iba radujúci sa z Krista môžu prijať zmocnenie k svedectvu pre svoje okolie. Veľká noc pred nás nanovo kladie Pánovu výzvu: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (J 20, 21). K tomu svedectvu nás vyzbrojuje darmi Svätého Ducha (J 20, 22). Nestojme bokom, ale dajme sa živým Pánom najať do služby evanjelia, ktoré zachraňuje svet.

Požehnané veľkonočné sviatky a radosť zo vzkrieseného Pána Vám prajú

Miloš Klátik, generálny biskup
Milan Krivda, biskup ZD
Slavomír Sabol, biskup VD

Zbor biskupov ECAV na Slovensku | 6.4.2015

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart