K pôstnemu obdobiu

„Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo.“
(Iz 58, 6)
Z pohľadu cirkevného roka sa nachádzame v pôstnom období, ktoré začalo Popolcovou stredou. Niekedy sa stretneme s otázkou, či aj my evanjelici máme pôst.
Slovami profesora Bándyho môžeme povedať, že keďže sa o pôste hovorí už na pôde Starej zmluvy, tak pôst je biblický, a čo je biblické je aj evanjelické. O pôste veľmi pekne vypovedá starozmluvná kniha proroka Izaiáša v 58. kapitole.

Pôst nie teda niečím nový, poznali ho už Izraelci. Veď postil sa nielen Mojžiš či Eliáš, ale aj sám Pán Ježiš. O všetkých troch máme správu, že sa postili 40 dní. Práve preto je možné obdobie 40-dňového pôstu spájať aj s udalosťami 40-dňového pôstu Pána Ježiša, ktorý sa po svojom krste v rieke Jordán postil na púšti, 40-ročného putovania Izraelcov po púšti či s Mojžišovým 40-dňovým pôstom na Sinaj. Avšak dĺžka pôstu nie je nikdy formálne ohraničená. Pôst nezáleží od dĺžky jeho trvania a ani nemusí byť viazaný na nejaký čas, aj keď máme v rámci cirkevného roka vymedzené pôstne obdobia, keď sa kladie väčší dôraz na pôst.

Ľudia dnešnej doby si pod pojmom pôst predstavia, že prestanú niečo jesť, teda dočasne sa niečoho zrieknu. Avšak nestačí, aby sa to skončilo na tomto mieste. Nestačí sa len zrieknuť niečoho a žiť si naďalej rovnako. Je dôležité, aby sme sa niečoho zriekli, a tak si vytvorili viac priestoru pre Pána Boha, viac priestoru pre upevňovanie našej viery, pre budovanie vzťahu s Pánom Bohom.

No nájdu sa aj tí, ktorí pôst vnímajú ako nejaký záslužný skutok, ktorý ich urobí v Božích očiach lepších. Avšak toto nie je pôst, v ktorom má Hospodin zaľúbenie. A Pán Boh nemá zaľúbenie ani v pôste, ktorým chceme akoby Pána Boha presvedčiť na naše plány, na našu vôľu, ktorú sa snažíme vydobyť. Pán Boh skrze proroka Izaiáša hovorí: „Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo.“

Pôst má byť teda v prvom rade vecou ľudského srdca – tam sa má začínať. Na základe slov z proroka Izaiáša sa má prejaviť aj v spoločenských pomeroch, kde má dochádzať k odstraňovaniu hriešnych štruktúr – k pretŕhaniu povrazov jarma, ktoré nás zväzujú a bránia konať v súlade s Božou vôľou. Neprehliadnime putá, najmä putá hriechu, ktoré nás zväzujú a ničia nás samých, našich blížnych či naše medziľudské vzťahy.

Nezabúdajme však na to podstatné: že ten, kto sa postí, musí byť zároveň pripravený prijať Božiu vôľu, a nie za každú cenu presadzovať tú svoju. Práve preto je aj tento pôstny čas časom na zmenu – zmenu našich postojov k sebe, blížnym, priateľom, ku kolegom, k spolužiakom ale najmä k Pánu Bohu. Ak chceme, aby pôstne obdobie bolo tým skutočným pôstom, ktorý sa páči aj Pánu Bohu, prosme Ho za silu meniť s pomocou Ducha Svätého veci v našom živote, ktoré nás zväzujú, najmä za silu činiť úprimné pokánie. Prosme Ho za rozviazanie pút neprávosti, spretŕhanie povrazov jarma. Výsledok určite stojí za to: „Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou.“ (Iz 58, 8). Božie svetlo bude v nás prebývať, bude nás viesť i požehnávať v osobnom, rodinnom živote, v našich vzťahoch v cirkvi aj mimo nej.