K príspevku „Pánovi biskupovi, zatiaľ s úctou“

(Literárny týždenník; 19. 5. 2010)
Vážený pán šéfredaktor,
nemala by som (lebo „už dopredu viem, čo mi napíše“ dotknutý autor; no dopredu vyhlasujem, že ďalšej reakcie sa nedočká), ale nedá mi nereagovať na príspevok Drahoslava Machalu v LT z 19. 5. 2010, plný zlostných invektív, ktorý autor označil ako „priateľské upozornenie“, ale hneď nato sa vyhráža: „prestaňte pokračovať...“, „nebudem sa rozpakovať“, „nebudete diktovať...“, „ešte sa v mojom živote nestalo, aby som sa dal niekým zastrašiť...“. Za toto odhodlanie, ako aj za to, že „bez strachu v Slobodnom piatku roku 1990 polemizoval s vtedajším GB ECAV P. Uhorskaiom...“ by si autor zalúžil pamätnú tabuľu ešte za svojho života.

Vážený pán šéfredaktor,
som presvedčená, že periodikum s názvom „Literárny týždenník“ by nemalo uverejňovať podobné paškvily, ktoré niekto napíše nie priamo kritizovanému, ale „poza bučky, poza les“... Je smutné, že na ECAV tu v osobe jej generálneho biskupa útočí náš brat vo viere (som presvedčená, že nikto z „jeho bratov katolíkov“ by si niečo podobné nedovolil), ktorému týmto blahoželám k ďalšiemu typickému škorpiónskemu výplodu, vychádzajúcemu z faktu, že nové vedenie cirkvi po nástupe do úradu odmietlo jeho ponuku písať pastierske listy a inštalovať pamätné tabule.

Autor má smolu, že na stretnutí s vedením STV, ktoré karikuje, som bola prítomná i ja ako tajomníčka pre mediálnu komunikáciu GBÚ ECAV na Slovensku, keďže išlo o problematiku v mojej oblasti pôsobenia (verím, že aj ďalší dvaja účastníci stretnutia potvrdia moje slová: správa pod názvom Rokovanie s generálnym riaditeľom STV je na www.ecav.sk z 31. 3.). Ja sama najlepšie viem, ako dlho trvalo, kým sa podarilo dohodnúť toto stretnutie: termín vhodný pre obe strany sa hľadal od decembra 2009 a napokon bol generálnym riaditeľom STV potvrdený v odpovedi na náš list zo 17. 4., a to zhodou okolností práve na 31. marca. Každý súdny čitateľ pochopí, že nie je reálne, aby si generálny biskup len tak „zaskočil“ ku generálnemu riaditeľovi STV reagovať na reláciu odvysielanú predošlý večer! Iste, medzi rečou vyjadril aj výhradu k neprofesionálnemu postupu STV v tejto súvislosti, ako aj k tomu, že si nevšimla početné podujatia našej cirkvi venované 400. výročiu Žilinskej synody v dňoch 27. – 30. 3. 2010 (pozri správu Prvá etapa osláv na www.ecav.sk zo 14. 4.). Teda nie je pravda, že „oslavy tohto sviatku boli odložené na jún 2010“; od 29. júna do 5. júla 2010 sa však naozaj najmä v Žiline bude konať hlavná časť osláv – v programe je teologická vedecko-historická konferencia o Žilinskej synode, Synoda ECAV 2010, Duchovné hodnoty pre dnešok, II. evanjelické cirkevné dni a tradičné stretnutie evanjelikov na Branči (podrobnejšie na www.ecav.sk a v Evanjelickom posle spod Tatier). Srdečne všetkých pozývame!

Pokiaľ ide o podujatie 24. marca 2010, na ktoré Slovenská evanjelická jednota na poslednú chvíľu pozvala aj žilinských evanjelických farárov, verím, že sa nekonalo pri domnelej tabuli Žilinskej synody v rímskokatolíckom kostole, kde sa nachádzajú nie lichotivé informácie o evanjelikoch v latinčine: /.../ 1595 sektárom odovzdaná, 1610 slúžila protestantskej synode, od 1673 katolícka, 1678 po zničení ohňom obnovená, 1705 protestantmi zabraná, 1708 katolíkom prinavrátená /.../ (viac na www.ecav.sk v článku O tabuli v rímskokatolíckom kostole v Žiline zo 16. 4.).

Vážený pán šéfredaktor,
prosím Vás o uverejnenie tohto môjho osobného názoru a svedectva o faktoch v najbližšom čísle LT.

Bratislava 22. 5. 2010

Kópia: generálny riaditeľ STV, programový riaditeľ STV