Farár má akceptovať zvyky, ktoré sú v cirkevných zboroch

Farár má akceptovať zvyky, ktoré sú v cirkevných zboroch

Rozhovor s bratom generálnym biskupom Milošom Klátikom, EPST č. 1, s. 10 – 12, 6. 1. 2010
„Cirkev, je založená na Ježišovi Kristovi. Ak stojí pevne na tomto základe a v jej spoločenstve sú vzťahy ľudí založené na dôvere, viere, láske a nádeji, tak sa buduje. Všetko to, čo v tomto zmysle nebuduje spoločenstvo, mi prekáža,“ hovorí v rozhovore brat generálny biskup MILOŠ KLÁTIK, ktorý týmto rokom vstupuje do druhej polovice svojho volebného obdobia.

Tri roky ste generálnym biskupom, aké to boli roky?
Môžem povedať, že to boli roky veľmi zaujímavé. Boli to roky úloh a skúseností, ktoré patria k funkcii generálneho biskupa. Z pozitívnych skúseností a situácií som sa tešil a vzal si z nich poučenie a z tých negatívnych som sa síce netešil, ale tiež som si z nich vzal poučenie.

Na čo teda najradšej spomínate alebo vnímate ako pozitívum a čo vás naopak najviac zarmútilo v dňoch vášho doterajšieho „biskupovania“?
Keď sme s bratom generálnym dozorcom nastupovali do úradu, v tejto miestnosti generálneho biskupského úradu sme po minulom vedení - okrem iného - preberali aj množstvo súdnych sporov. Teším sa, že sa nám ich vďaka Bohu podarilo - až na jeden - vyriešiť. Toto vnímam ako veľmi pozitívny fakt. Veľmi sa teším aj z toho, že sa mi darí plniť pastorálne poslanie biskupa v cirkevných zboroch prostredníctvom svojich návštev. Poslednú takú návštevu som mal v cirkevnom zbore Liptovský Ondrej, v dcérocirkvi Jakubovany, v decembri, kde som mal tiež pekné zážitky. Ľudia v cirkevných zboroch očakávajú, že biskup medzi nich príde a porozpráva sa s nimi o rôznych starostiach aj radostiach, ktoré prežívajú, i keď to väčšinou býva pri slávnostných príležitostiach. Ďalším pozitívom je stabilizácia GBÚ, kde medzi pracovníkmi tvoriacimi spoločenstvo bratov a sestier vládne atmosféra dôvery i vysokého pracovného nasadenia a ja sa na nich môžem spoľahnúť. Vytvorili sme tu aj modlitebnú miestnosť, kde sa ráno zamestnanci úradu schádzajú na modlitebné stíšenia a kde sa každý týždeň v stredu konajú služby Božie. Pozitívne je i to, že sa nám podarilo zlepšiť internetovú stránku ECAV a ponúknuť pre cirkevné zbory, senioráty a dištrikty možnosť prezentovať sa prostredníctvom správ o svojich aktivitách. Môžu si tam aj bezplatne vložiť odkaz na svoju webovú stránku.
Nadviazali sme dobrú spoluprácu aj s elektronickými médiami. Zvýšil sa počet priamych prenosov služieb Božích na STV. Raz do mesiaca sa vysielajú Orientácie, ktoré sú venované udalostiam v ECAV na Slovensku. Priame prenosy zaradila do svojho vysielania aj televízna stanica TA3. Slovenský rozhlas ponúka pravidelne vysielací čas na naše akcie. Podarilo sa nám tiež zriadiť celocirkevnú hlasovú virtuálnu privátnu sieť pre farárov, ktorá výrazne znížila náklady na telefonovanie. Kladné odozvy máme aj na teologické konferencie, ktoré sú na veľmi dobrej úrovni a počet účastníkov na nich každoročne stúpa. V Bratislave sme zorganizovali stretnutie kresťanov šiestich národov. Vydali sme i zborníky z uskutočnených konferencií a po 20 rokoch znovu vyšiel nový Schematizmus ECAV na Slovensku. Posun nastal aj v otázkach cirkevného školstva. Ministerstvo schválilo naše nové učebné osnovy a štandardy. Je vypísaná výzva na tvorbu nových učebníc, metodických príručiek a pracovných listov na vyučovanie náboženstva, na ktorú prichádzajú prihlášky. A čo ma zarmútilo? Trápi ma každý prejav ľudskej malosti – o to viac, keď je to v rámci našej cirkvi.

Brat generálny biskup, ako vyzerá váš bežný deň, denný program?
Je to rôzne. Nevládne tu stereotyp, pretože mám množstvo rôznych úloh, ktoré treba podľa priorít spĺňať. Sú to napr. už spomínané pastorálne návštevy cirkevných zborov, stretnutia so seniormi našej cirkvi, s Výborom ZED, s kaplánmi a farármi. Ďalej spomeniem stretnutia s najvyššími štátnymi predstaviteľmi - či už s prezidentom, ministrom kultúry, s ktorým riešime napríklad otázku maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku v súvislosti s novelou slovenského jazykového zákona; ministrom školstva a ministerkou sociálnych vecí, alebo s podpredsedom vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, s ktorým riešime napríklad rómsku otázku. Potom sú to stretnutia s médiami, ktoré sú tiež účinným prostriedkom evanjelizácie. Špecifikom GBÚ sú aj kontakty so zahraničím, s našimi partnerskými cirkvami, nadväzovanie nových kontaktov a vzájomná partnerská spolupráca a pomoc. Mohol by som pokračovať ďalej a spomenúť ďalšie mnohé povinnosti generálneho biskupa, ktoré mu určuje aj samotná Ústava ECAV na Slovensku, ako sú početné rokovania v rôznych grémiách a výboroch našej cirkvi, či zabezpečovanie cirkevnej disciplíny atď.

Majú vaše návštevy kontrolný charakter?
V popredí pastorálnej návštevy cirkevného zboru nie je prioritne vyvodenie nejakého reštrikčného opatrenia, ale záujem o daný cirkevný zbor. Vizitácie aj kontrolného charakteru vykonáva príslušný dištriktuálny biskup alebo seniori. Generálny biskup je podľa cirkevnej ústavy povinný zabezpečovať, aby sa evanjelium Ježiša Krista zvestovalo v celej cirkvi podľa vieroučných zásad, je povinný dozerať na jednotu cirkvi a dozerať na duchovnú činnosť v celej cirkvi. Myslím si však, že je dobré, keď všetci biskupi spolupracujú a vzájomne si pomáhajú bez toho, aby videli nejaký konflikt záujmov.

Vedieť diskutovať je umenie, ktoré spočíva v schopnosti oddeliť reálnu skúsenosť od falošných predstáv a pri tom nestratiť túžbu po pravde a jednote. Nezdá sa vám niekedy, že mnohým farárom toto umenie chýba a tak v skutočnosti mnohé diskusie nikam nevedú?
Brat farár a súčasný predseda ZED Jaroslav Matys pri jednom stretnutí povedal, že problémy treba najprv jasne pomenovať a potom o nich kultivovane diskutovať. V mnohom by sme sa mohli inšpirovať našimi evanjelickými bratmi a sestrami v Čechách, kde - zdá sa - je kultúra diskusií v cirkevných grémiách vyššia ako u nás. Diskusia je zbytočná, ak diskutéri nemajú skutočnú snahu pomenovaný problém riešiť, ale, naopak, zahmlievať.

Akú cestu pri rozhodovaní sa ako biskup radšej volíte: cestu kompromisu či dialógu?
V prvom rade musí byť dialóg, aby som počul aj názory a postoje viacerých strán a potom sa rozhodnem, akú cestu zvolím. Vždy sa však snažím – nakoľko je možné, aby to viedlo ku pokoju, aby sa daná situácia nevyhrocovala. Napríklad súdne spory, ktoré sa za niekoľko rokov nahromadili za mnohé roky nemožno vyriešiť za týždeň či mesiac. Konečným riešeniam predchádzajú neraz siahodlhé rokovania. Nejde to však bez Božej pomoci, bez modlitieb a bez dobrej vôle ľudí.

Čo vám v cirkvi najviac prekáža?
Ak v spoločenstve, a teda aj v spoločenstve cirkvi, nie sú vzťahy medzi ľuďmi založené na dôvere, viere, láske a nádeji, tak sa toto spoločenstvo nebuduje. A všetko to, čo nebuduje, mi prekáža. Napríklad ak sa veci nehovoria „do očí“, ale poza chrbát, ak sa nepomenujú veci pravým menom, ale i to, keď sa len hovorí o niečom, čo v reálnom cirkevnom živote nie je pravda. Keď to zistím, tak ma to trápi a bolí. Ak nemáme o danej situácii alebo problematike reálny obraz, nie je to dobré. Je to ako s každou chorobou – ak nie je určená správna diagnóza, nemôžete ani správne liečiť.

V tomto roku sme si pripomenuli 20 rokov slobody? Čo ste robili v novembri 1989 vy?
V novembri 1989 som bol už farárom v Bratislave-Petržalke a tiež šťastným otcom vyše mesačného prvého syna. Nechýbal som však ani pri demonštráciách na námestí a tešil sa zmene a širokým možnostiam práce a služby v cirkevnom zbore. Sloboda je veľký dar od Pána Boha, z ktorého by sme sa mali aj dnes tešiť, ale predovšetkým ho správne a zodpovedne využívať.

Po roku 1989 sa v pozitívnom slova zmysle zmenili možnosti práce evanjelickej diakonie. Má štát podporovať takúto prácu v rámci cirkvi?
Napr. v Nemecku štát dávno pochopil, že keď dotuje cirkevné diakonické zariadenia, vie, že sa mu to oplatí a ešte aj ušetrí. Ide vlastne o subsidiárny spôsob riešenia tejto otázky. Vláda si uvedomuje, že sociálna práca cirkvi má „priamu hodnotu“ v tom, že aj keď štát financie poskytne, je to vždy menej, ako keby mal dotovať všetku sociálnu prácu, ktorá má byť na vysokej úrovni. V Nemecku je evanjelická diakonia spolu s katolíckou charitou druhým najväčším zamestnávateľom vôbec. Zdá sa, že u nás sme myslením ešte v minulom režime, kde sa na všetko pozerá ako na zasahovanie cirkvi do úloh štátu. Je to však naša spoločná úloha.

Nebojí sa cirkev povedať svoj názor aj pre možnú odluku cirkvi od štátu? Nevyhovuje nám skôr závislosť od štátu než od veriacich?
Vôbec nie. Finančná podpora veriacich je biblicky správna. A je len otázkou času, kedy sa k tomu dopracujeme aj u nás. Avšak ani terajší stav nie je v rozpore s Bibliou – veriaci sú tiež platcovia daní. Štát len prerozdeľuje výnosy z daní – aj z daní našich veriacich. Štát zatiaľ túto otázku neotvára aj kvôli krivdám, ktoré boli na cirkvách spáchané, keď im bol zhabaný cirkevný majetok, a hoci bola cirkvám časť majetku vrátená, na opravu devastovaných budov treba aj určitý kapitál. Pravda však je i to, že ľudia si odvykli od toho, aby svojho farára aj financovali – ako kedysi, keď v cirkevnom zbore mali svojho farára a iných a v plnom rozsahu si ich platili. Odluka financovania cirkví od štátu neznamená, že by vôbec štát neparticipoval na financovaní cirkvi. Sú krajiny, kde odluka je deklarovaná, napriek tomu však štát prispieva na cirkev z dôvodov nielen historických, ale aj preto, že cirkev poskytuje štátu určité služby na poli diakonie, výchovy, vzdelávania a duchovného zaopatrenia obyvateľov príslušného štátu. Pri finančnej odluke by malo predovšetkým ísť o to, aby cirkev nebola „zavesená“ priamo na štátny rozpočet, ale aby mala originálne kompetencie o týchto financiách rozhodovať sama bez akéhokoľvek zasahovania štátu.

Čo je z pohľadu cirkvi lepšie – mať radšej menej evanjelikov, ale tých skutočných, alebo viac, hoci medzi nimi sú aj tí, ktorí tak vôbec nežijú?
Pre našu cirkev je dobré mať veľa skutočných evanjelikov – verných nasledovníkov Pána Ježiša Krista.

Absolvujete aj zahraničné návštevy. V čom sú pre našu cirkev významné?
Zahraničné cirkvi nás vnímajú ako plnoprávnych partnerov, čo sa prejavilo aj v podpise viacerých partnerských zmlúv. Ide predovšetkým o pomoc a spoluprácu v oblasti školstva – vzájomná výmena pobytov, ale i v oblasti pomoci cirkevným zborom.

Neprinášajú však pobyty našich ľudí v zahraničných cirkvách aj určité negatíva, myslím predovšetkým na vnášanie rôznych zvykov a tradícií získaných v cudzine do našej cirkvi, ktoré nemusia byť pre nás vždy dobré a náležité?
Pre cirkvi v zahraničí sú naše návštevy tiež obohatením, pretože ľudia v nich vnímajú naše názory a stanoviská k rôznym veciam. Konkrétne napríklad cirkvi v Nemecku, kde naše stanoviská boli prevzaté aj do nemeckej cirkevnej tlače – hlavne vyjadrenia k etickým, ale aj iným otázkam spoločenského života. Ak sme pevní vo svojej viere, nemôže byť pre nás ohrozením to, keď počujeme iné názory. Farár má akceptovať zvyky, ktoré sú v cirkevných zboroch, pretože majú svoj význam. Máme bohatú a vhodnú tradíciu, pokiaľ ide o našu liturgiu, ktorá má hĺbku a krásu vo svojej jednoduchosti. Vzdať sa jej nepovažujem za správne a rozumné. Skôr je potrebné dbať na to, akým spôsobom sa prezentuje a používa. Je to jeden z pokladov, ktorý sme zdedili. Je našou povinnosťou ho zveľaďovať, a nie ničiť.

Pred tromi rokmi ste sa pre EPST vyjadrili takto: „Nechceme centralizovať rozhodovanie o jednotlivých návrhoch, stanoviskách či problémoch len na pôdu GBÚ a na zasadania generálneho presbyterstva. Chceme dodržiavať kompetenčné právomoci tak, ako to predpisujú cirkevné zákony.“ Na Synode 2009 však padol aj návrh, aby o účelových zariadeniach cirkví rozhodovalo GP, a nie správne rady?
To nie je pravda. Návrh novely zákona, ktorý pripravil právny výbor a ktorý odsúhlasilo aj generálne presbyterstvo nepresúval kompetencie zo správnych rád na generálne presbyterstvo. Išlo však o to, že ECAV, ak je zriaďovateľom určitého účelového zariadenia, má mať právo definovať pravidlá (štatút), podľa ktorých bude správna rada účelové zariadenia riadiť, ako aj pravidlá, podľa ktorých bude na správnej rade nezávislý kontrolný orgán tieto účelové zariadenie kontrolovať. Dnes je situácia taká, že v niektorých účelových zariadeniach je tendencia mať také štatúty, aby správna rada volila sama seba a aby správna rada menovala členov kontrolných orgánov, ktorí ju majú kontrolovať. Emócie, ktoré na synode prevýšili racionálne argumenty, však spôsobili, že synoda túto novelu neschválila.

Bude sa v cirkvi pokračovať v otázke reštrukturalizácie, alebo súčasná štruktúra cirkvi predsa len vyhovuje?
Túto otázku podrobne z rôznych aspektov spracoval vo svojom materiáli, ktorý bol daný na diskusiu, riaditeľ GBÚ brat Dušan Vagaský. Predtým ako začneme meniť niečo v štruktúre cirkvi, si treba zodpovedať základnú otázku: čo je cirkev. Cirkev je spoločenstvo veriacich, kde sa čistotne zvestuje Božie slovo a prisluhujú sa sviatosti podľa Božieho slova. Nemyslím si, že zmenou štruktúry to bude v cirkvi fungovať lepšie. Viac ako desaťročná diskusia o reštrukturalizácii nám berie čas, sily aj finančné prostriedky, ktoré by sme mohli využiť prospešnejšie. Myslím si, že súčasný model v princípe vyhovuje, energiu skôr treba venovať na odstránenie zjavných nedostatkov v Ústave a nadväzujúcich cirkevnoprávnych predpisoch. O tom však, či a ako sa bude pokračovať v otázke reštrukturalizácie, musia rozhodnúť príslušné cirkevné grémiá.

Boli ste zvolený aj za predsedu Ekumenickej rady cirkví v SR. Líšia sa ciele ECAV od ERC?
Ako generálneho biskupa ma oslovili, aby som prijal túto funkciu, pretože môžem v určitých veciach lepšie reprezentovať našu cirkev na celoslovenskej úrovni a rovnako aj vo vzťahu k rímskokatolíckej cirkvi. Teda v rámci ERC môžem vyjadrovať naše stanoviská a názory a to, čo je spoločné, zaznieva navonok silnejšie. V žiadnom prípade to nie je na úkor našej ECAV.

Čo želáte našej cirkvi do roku 2010?
Všetkým bratom a sestrám želám milosť Pána Ježiša Krista, lásku Božiu a účastenstvo Ducha Svätého; Boží pokoj, múdrosť, ktorá je zhora. Prosím nášho nebeského Otca o pokoj a mier aj o to, aby sme si zvolili dobrých a čestných štátnikov. Prosím o požehnanie každej statočnej práce a o prácu pre každého, kto môže a chce pracovať. Prosím o požehnanie všetkých rodín, cirkevných zborov a celej našej ECAV na Slovensku.

Za rozhovor ďakuje M. Kováčiková