BIBLICKÉ HODINY na IV. ECD

BIBLICKÉ HODINY na IV. ECD

Biblické hodiny na IV. evanjelických cirkevných dňoch na tému „Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, skôr, ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľubu“ (Kaz 12, 1) mali za cieľ osloviť strednú, mladú i staršiu generáciu evanjelikov.
V evanjelickom kostole viedol biblickú hodinu pre stredný vek emeritný biskup Ján Midriak. Z biblického textu podčiarkol spojenie „skôr ako“, kam by malo spadať vekové rozpätie zhruba od 30 do 60 rokov. Svoje uvažovanie oprel aj o 10. verš z 90. žalmu: „Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme.“ Podľa neho by sme mali pamätať na dôležitosť stredného veku, keď sa realizuje zamierenie z prvej fázy života človeka. Človek by mal na svojho Stvoriteľa pamätať od mladosti.
Na uvažovanie ponúkol príbeh o nevzdelanom rybárovi a v behu sveta zorientovanom profesorovi. Profesor sa pri plavbe na jazere vypytuje rybára na rôzne vedné odbory, čo vie z astronómie, čo z filozofie, no nevzdelaný rybár nemá ani o jednom, ani o druhom poňatia. Profesor nad ním zalomí rukami, že veru to už je štvrtina, i ďalšia štvrtina jeho života stratená... a keďže nevie nič ani o ďalšom vednom odbore – i tá tretia. No keď sa strhne na jazere búrka a profesor odpovie na rybárovu otázku, či vie plávať, že nevie, je jasné, čí život je stratený celý. Tak je to aj s poslušnosťou voči Pánu Bohu. Svedčí o tom aj Písmo v Jeremiášovi 7, 23, ktoré biskup Midriak citoval z Kralickej Biblie: „Ale toto přikázal jsem jim, řka: Poslouchejte hlasu mého, a budu vaším Bohem, a vy budete mým lidem, a choďte po vší cestě, kterouž jsem vám přikázal, aby vám dobře bylo.“
Na Pána Boha máme pamätať, či máme v strednom veku dobrú prácu, rodinu, vydarené deti, priateľov, koníčky, alebo pociťujeme trápenie, krízy, depresie. Príklad spravodlivého Jóba zas podložil príkladom z Kaz 8, 14: „Jest marnost, kteráž se děje na zemi: Že bývají spravedliví, jimž se však vede, jako by [činili] skutky bezbožných; zase bývají bezbožní, kterýmž se však vede, jako by [činili] skutky spravedlivých. [Protož] jsem řekl: I to také jest marnost.“ (Kralická Biblia) Nadväzujúc na tému stredného veku, vynorila sa opäť otázka, o ktorej mohli veriaci uvažovať: Ak nemáš vieru v srdci, ako obstojíš vo víre tragédií?

Kazateľove slová na biblickej hodine pre mladých vykladal biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol. Hovoril o tom, že život pre človeka prináša rôzne výzvy, na ktoré reagujeme: „Nie každá príležitosť, na ktorú zareagujeme, nás posúva dopredu a obohacuje náš život.“ Zdôraznil, že niektoré takéto situácie môžu byť pre človeka pokušením, ktoré ho vťahuje na dno priepasti. No napredovanie pre toho, kto sa nebojí pozitívnych apelov života a zápasí s nimi, je viditeľný. V tomto kontexte uviedol príklad malého dieťaťa, pred ktorým stojí výzva: urobiť prvý krok. Keď ho po určitom čase zvládne, posunie ho to dopredu. No podobné situácie čakajú mladého človeka počas štúdia alebo neskôr aj v zamestnaní. Každá z takýchto výziev sa môže uberať dvoma smermi – posúvať vpred, alebo ťahať na dno.
Pripomenul, že každý z nás má mať v živote jasný a zrozumiteľný cieľ, ktorý však nemá pochádzať z nás samých. Takáto orientácia na cieľ potom život zjednocuje, usmerňuje a dáva zmysel všetkým čiastkovým cieľom, o ktoré sa usilujeme. Vtedy človeku život „nepretečie pomedzi prsty“.
Podľa jeho slov nás Božie slovo v knihy Kazateľ popri všetkých životných výzvach upriamuje na to, aby sme pamätali na tú najdôležitejšiu: „Pamätaj na svojho Stvoriteľa.“ To je pozvanie k sprítomňovaniu Boha a Jeho spasiteľských skutkov v živote, ako aj ku konaniu podľa Jeho slova.

O tom, čo je v ľudskom živote najdôležitejšie, hovoril na biblickej hodine pre starších biskup Západného dištriktu Milan Krivda. „Dôležité je mať správne priority a hodnoty. Už Izraelci vedeli, že viera v Pána Boha je potrebná a robí ich život ľahším a dáva mu zmysel. Učili od malička svoje deti veriť v Pána Boha – teda zbožnosti,“ vysvetlil. Účastníkom tiež položil otázku, či takýto dar dostali od svojich rodičov aj oni. „Ak sú rodičia úprimne veriaci, snažia sa tak vychovávať aj svoje deti.“
Biskup uviedol, že v každej situácii, nech už nás v živote postretne čokoľvek, sa treba držať Ježišových slov: Učte sa odo mňa. Pán Boh totiž poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby sme pochopili, že jedine s Ním prejdeme cestu životom ľahšie a jedine skrze Neho budeme môcť raz dôjsť aj do toho konečného cieľa – do kráľovstva Božieho.!
Na margo staroby povedal, že je to menej príjemné obdobie života. Človek sa musí vyrovnať s blížiacim sa koncom pozemského putovania. No na starobu netreba myslieť len v starobe. Sú veci, ktoré nemôžeme odkladať na jeseň svojho života. Medzi ne patrí: pamätať na svojho Stvoriteľa. „Lebo každým dňom ti ubúda času, príležitostí a možností.“
Celá kniha Kazateľ však vyzýva k životnej múdrosti, ktorá spočíva v tom, že človek by mal nielen vedieť, ale stále pamätať aj na to, že pre každého raz nastane koniec a mal by sa na to pripravovať, kým žije.

Na biblických hodinách zaspievali Spojený spevokol Považského seniorátu, spevokoly z Pliešoviec a Bratislavy-Petržalky, spevácky zbor ICHTHYS z EBF UK v Bratislave a detská skupina CHIMEZ BAND z Košarísk - Priepasného, ktorá zahrala na zvončekoch.

Foto: Edita Škodová

Galéria k článku